Človek

Duša cítiaca

Astrálne telo umožňuje vedenie o prítomnom predmete. Avšak to, čo dáva vedeniu trvanie, označujeme ako dušu. V človeku je tesne spojené astrálne telo s časťou duše, ktorá dáva vedeniu trvanie. Oboje je do istej miery spojené v jeden článok ľudskej bytosti. Duša cítiaca je nevedomou premenou, nevedomým spracovaním astrálneho tela. Do nej zakotvil Lucifer. Tu pôsobí.

Ak chceme mať presné označenie, môžeme hovoriť o astrálnom tele ako o duševnom tele, a o duši, pokiaľ je s ním spojená, ako o duši cítiacej. Pre vonkajší pohľad duša cítiaca tkvie v astrálnom tele tak, že obe nám pripadajú ako jediný článok.

Pôsobenie duše cítiacej závisí na éterickom tele. Lebo z neho si berie to, čomu má dať zažiariť v podobe vnemu alebo pocitu. A pretože éterické telo je životom vo fyzickom tele, závisí duša cítiaca nepriamo i na ňom. Iba dobre stavané oko umožňuje vnímanie farieb. V tom zmysle pôsobí telesnosť na dušu cítiacu. Tá je fyzickým telom určovaná a obmedzovaná vo svojom pôsobení.

Ohraničenie duše cítiacej sa nekryje s hranicami fyzického tela. Prečnieva cez jeho hranice. Z toho je vidieť, že je mocnejšia ako fyzické telo. Ale sila, ktorou je sama obmedzovaná, vychádza z fyzického tela. Vnemy a pocity sú iba časťou duševnej bytosti. K nim sa pripájajú pudy, inštinkty, vášne.

Myslenie duši cítiacej najskôr slúži. Človek si tvorí myšlienky o tom, čo vníma. Tým získava orientáciu vo vonkajšom svete. Dieťa, ktoré sa popálilo, dospeje k myšlienke: Oheň páli. Ani svojími pudmi a vášňami sa človek neriadi slepo. Premýšľa o tom ako ich uspokojiť. Dnešná hmotná kultúra ide týmto smerom. Množstvo myšlienkových síl je zameraných týmto smerom. Technika, pohodlie, pôžitky, to všetko slúži z veľkej časti k uspokojovaniu potrieb duše cítiacej. Ňou je človek spriaznený so zvieratami. I u zvierat pozorujeme prítomnosť vnemov, pudov, inštinktov. Ale zviera sa nimi riadi bezprostredne. Nie sú u neho spájané s myšlienkami presahujúcimi prežívanie. Do istej miery je tomu tak i u nevyvinutého človeka. Duša cítiaca je niečím odlišným od vyvinutého vyššieho článku duše, ktorý stavia do svojich služieb myslenie. Túto dušu, ktorej slúži myslenie, označíme za dušu rozumovú.