Človek

Pravé Ja
Druhé - vyššie Ja
Pozemské ja
Ja prežívame ako v zrkadlovom obraze
Uvedomovanie ja
Zážitok ja
Ktoré zážitky ja nepodnecuje zmyslový svet?
Ilúzia osobného ja
Prežívanie dieťaťa, keď sa necíti ja a keď sa začne cítiť ako ja
Vonkajší svet sa musí stať našou predstavou
Svedomie
Súdnosť človeka

Zážitok ja

Čím sa líši zážitok ja od iných zážitkov? Tým, že sme sami v zážitku ja. Vo všetkých ostatných nie sme, ale pristupujú k nám zvonku. Niekto by mohol povedať: Avšak moje myslenie, chcenie, žiadosti, vnímanie, čo to nie je tiež niečo, v čom som ja sám? Zamyslime sa nad tým ako málo sme sami v chcení. Chcenie je niečo, čo sa vyníma tak, ako by nás hnalo, a akoby človek často v ňom vôbec nebol, ale pôsobí tak, akoby ho poháňalo niečo iného alebo nejaká udalosť. A tak je tomu aj s vnímaním a s veľkou časťou toho, čo sa vo všednom živote myslí - nie sme v tom. Ako sme málo v myšlienkach, o tom sa môžeme presvedčiť, keby sme preskúmali, ako je obyčajné myslenie závislé na výchove a na tom čo sme prijali v nejakej dobe, čo nám priniesli pomery. Preto je ľudské myslenie, cítenie a chcenie ako obyčajný obsah v národoch a dobách tak rozdielne. Iba jedno je rovnaké vo všetkých národoch, náboženstvách a vo všetkých jednotlivých ľudských vlastnostiach: Je to zážitok jednotlivého bodu ja.

Mohli by sme sa domnievať, že ja zažívame sami. Tak tomu ale nie je. Zažívame predstavu ja, postreh ja. Presne zažitý zážitok ja by bol obsiahnutý v niečom, čo vyžaruje do nekonečnosti, do všestrannosti. Keby ja nemohlo stáť samo proti sebe, ako pred svojím obrazom v zrkadle - aj keď je tento obraz iba zážitkom bodovým - nemohol by človek ja zažívať, ja by si nemohlo urobiť predstavu o sebe samom. A človek zažíva predovšetkým túto predstavu o ja. Táto predstava sa líši od všetkých ostatných predstáv, a síce tým, že sa musí zhodovať so svojím originálom, nemôže byť iná ako jej originál. Lebo ja keď sa predstavuje, má čo robiť iba so sebou samým, a predstava je len vracanie sa zážitku ja do seba samého. Je to akoby sme to zadržiavali, aby sme sa vracali do seba samých, a v tomto vrátení stavali sa pred seba samých ako zrkadlový obraz, zhodujúci sa s originálom. Taký je zážitok ja. Môžeme teda povedať: Zážitok ja môžeme spoznať v predstave ja. Avšak táto predstava ja sa veľmi líši od všetkých ostatných predstáv, od všetkých ostatných zážitkov, ktoré môžeme mať.

Vnem ja sa musí stále opakovať, obnovovať. Každé ráno, keď vstávame, zakaždým v podstate obnovujeme náš vnem ja. Ja existuje aj keď spíme. Avšak vnem ja je nutné každé ráno obnovovať. A keby sme v noci podnikli cestu na Mars, kde by všetko vyzeralo úplne inak ako na Zemi, vnem ja bol by rovnaký! Lebo ten sa dá robiť za všetkých okolností rovnako, pretože k tomu nepotrebujeme žiadny vonkajší orgán - dokonca ani pojmový orgán. Tu sa stretávame s bezprostrednou predstavou ja - síce ako s predstavou, vnemom - avšak s jeho pravou podobou. Všetko ostatné je pred nami takmer tak, ako zrkadlom a tvarom zrkadla podmienený obraz. Vnem ja je pred nami v celej svojej vernej podobe.