Človek

Pravé Ja
Druhé - vyššie Ja
Pozemské ja
Vidíme svojím Ja
Ja prežívame ako v zrkadlovom obraze
Uvedomovanie ja
Zážitok ja
Ktoré zážitky ja nepodnecuje zmyslový svet?
Ilúzia osobného ja
Prežívanie dieťaťa, keď sa necíti ja a keď sa začne cítiť ako ja
Vonkajší svet sa musí stať našou predstavou
Svedomie
Súdnosť človeka

Svedomie

Zlý skutok ako taký, vlastne nikdy nie je chcený. Jazyk má pre to jemný cit: keď je zlé jednanie za nami, ozve sa svedomie. Prečo sa ozýva svedomie? Pretože až teraz sa zlý skutok pozdvihol do vedomia. Vystupuje do vedomia. Tam, kde sa uskutočnil, bolo vlastne vo vedomí to druhé, kvôli čomu bol zlý skutok prevedený.

Zlý skutok nespočíva v chcení. A tiež ľútosť má ten zmysel, aby sa dotyčný pozdvihol k poznaniu, ako si v okamihu, kedy vykonal zlý čin, nechal zastrieť vedomie. Ak niekto urobí zlý skutok, tak sa jedná o to, že jeho vedomie bolo v prípade tohto činu zakalené, stlmené. Všetko trestanie má iba ten zmysel, aby vyvolalo v duši také sily, vďaka ktorým sa vedomie rozšíri aj na také prípady, ktoré inak spôsobujú, že vedomie sa vypne.

Úlohou ľútosti je, aby sme pozreli na čin tak, aby sa jej silou pozdvihol do vedomia, a aby vedomie teraz túto súvislosť poznalo do tej miery, že nabudúce už nemôže byť znova vypnuté. Človek sa má naučiť rozlišovať medzi plne vedomým jednaním a jednaním, pri ktorom je vedomie stlmené.