6. Životný duch - buddhi

Človek, ktorý sa vyvíja, dosahuje schopnosti pracovať nielen na svojom astrálnom tele, ale i na éterickom tele. Učenie sa je potrebné považovať za jednoduchú prípravu, oveľa podstatnejšie je a oveľa viac urobíme pre svoje zasvätenie, keď pretvárame svoj temperament! Ak sme pretvorili zlú pamäť v dobrú, impulzívnosť v miernosť, melancholický temperament v pokojnú vyrovnanosť, potom sme urobili viac, ako keby sme si vzdelávaním osvojili seba viac! V tom je zdroj okultných síl, tak sa prejavuje, že ja pracuje i na tele éterickom. Tieto vlohy sa prejavujú v astrálnom tele. Keď ich chceme však pretvoriť, musíme ich hľadať v tele éterickom. Pretvoriť ich možno len prácou na éterickom tele. Koľko z éterického tela ja pretvorilo, toľko je v človeku obsiahnutý nový článok - životný duch-buddhi. Substancia buddhi nie je nič iného než časť éterického tela, ktorú pretvorilo naše ja. Práca na ňom je ťažšia ako na astrálnom tele. Všimnime si ako sa málo behom života mení temperament, hlbšie rysy charakteru. Človek, ktorý bol ako dieťa hnevlivý, si podrží určité stránky hnevlivosti často i v neskoršom veku.

Keď ja dáva na seba pôsobiť stále znovu a znovu podnetom, vyplývajúcim z náboženstva, potom v ňom vytvárajú moc, ktorá pôsobí až do éterického tela a mení ho práve tak, ako menšie životné podnety spôsobujú zmenu astrálneho tela. Tieto menšie podnety života, ktoré sa dostávajú k človeku učením, premýšľaním, zušľachťovaním citov apod., podliehajú rozmanitým životným zmenám. Náboženské city však vtláčajú všetkému mysleniu, cíteniu a chceniu niečo jednotného. Šíria akési spoločné, jednotné svetlo po celom duševnom živote, Človek myslí a cíti dnes to, zajtra ono. K tomu ho vedú najrôznejšie podnety. Kto však svojím akokoľvek utváraným náboženským cítením tuší niečo, čo prechádza všetkými premenami, ten bude k tomuto základnému cíteniu vzťahovať práve tak to, čo cíti a myslí dnes, ako zajtrajšie zážitky svojej duše. Náboženské vyznanie tak preniká celým duševným životom, jeho vplyvy sília behom doby stále viac, pretože pôsobia v ustavičnom opakovaní. Preto dosahujú moci pôsobiť na telo éterické. Podobným spôsobom pôsobí na človeka pravé umenie. Keď sa preniká človek vo svojich predstavách a cite formou, farbou a tónom nejakého umeleckého diela k jeho duchovným základom, potom pôsobia impulzy, ktoré takto prijíma jeho ja, tiež až do éterického tela. Keď domyslíme túto myšlienku až do konca, potom si môžeme uvedomiť, aký veľký význam má umenie pre ľudský vývoj. Pojem životný duch, je oprávnený preto, že v tomto článku pôsobia tie isté sily ako v životnom tele, iba s tým rozdielom, že v nich, pokiaľ sa zjavujú ako životné telo, nie je činné ja. Keď sa však prejavujú ako životný duch, potom sú preniknuté činnosťou ja. Náboženské zážitky človeka a mnohé iné skúsenosti sa vtláčajú do éterického tela a premieňajú ho v životného ducha. V obyčajnom živote sa to deje viac menej nevedome.

Človek sa musí stať zasvätencom, ak sa má učiť, ako vedome pretvárať svoje éterické telo. Zasvätenci dnes vytvárajú éterické telo vedome, v budúcnosti všetci ľudia vedome pretvoria telo éterické aj fyzické. Práve v tom spočíva podstata žiakovho zasvätenia. Obyčajný človek sa nepodobá svojmu predchádzajúcemu vteleniu ani postavou, ani temperamentom, povahou. Ale čela má tie isté zvyky, tú istú povahu ako v predchádzajúcom vtelení. Zostáva podobný. Pracoval vedome na éterickom tele – na zvykoch, vlastnostiach, temperamente.

Musíme si ujasniť, aký rozdiel je medzi prácou na astrálnom tele a na tele éterickom. V éterickom tele sú vtlačené všetky myšlienky a zážitky človeka. Spomeňme si, čo sme vedeli, keď sme boli osemročným dieťaťom a uvážme, čo všetko sme si od tejto doby osvojili, je toho veľa. Každý z nás prijal do seba veľký počet pojmov, ktoré ho vedú k tomu, že už slepo nevyhovie svojím pudom a vášňam. Spomeňme si, čo sme vedeli, keď sme boli osemročným dieťaťom a uvážte, čo všetko sme si odvtedy osvojili. Každý z nás prijal do seba veľký počet pojmov (pojem = obsah, na rozdiel od predstavy, ktorá dáva obsahu orámovanie, ako napr. kružnica obsahu kruhu), ktoré ho vedú k tomu, že už slepo nepodlieha svojím pudom a vášňam. Keď si spomenieme, že sme boli napr. hnevlivým dieťaťom a ak uvážime, ako ďaleko sme túto hnevlivosť prekonali, zistíme, že častokrát jej ešte podľahneme. Zistíme, ako málo sa nám podarilo zlepšiť zlú pamäť, či ako málo môže človek pretvoriť svoje charakteristické vlohy, silu alebo slabosť svojho svedomia. Máme dvojité svedomie: morálne (duševné) a mravné (duchovné). Morálne svedomie je formované zvonka vonkajšími predpismi a zákonmi. Morálne svedomie pestujeme v národe, v rodine, rodičia atď., ktorí nám hovoria : To smieš, to nesmieš! Morálne svedomie je vlastne svedomie na pokyn, podľa predpisov a nariadení. Podľa toho, ako dodržujeme príkazy, sa nám môže ozývať naše svedomie, toto však nie je pravé svedomie.

Naopak mravné svedomie sa týmto nezaoberá, určujeme si ho sami vnútorne, z vlastného podnetu. Najskôr sa musí zvonka vypestovať morálne svedomie, aby sa potom mohlo opustiť, aby po ňom mohlo z vnútra nastúpiť vnútorné mravné svedomie. Mravné svedomie si teda osvojujeme na úkor morálneho.