Vonkajší svet sa musí stať našou predstavou

Môžeme v určitom vzťahu povedať: Keď si predstavujeme ja, sami v ňom väzíme. Je to niečo, čo vôbec nie je mimo nás. Ako sa predstava ja, vnem ja líši od všetkých ostatných vnemov a od všetkého iného, ​​čo mimo toto ja prežívame? Líši sa tak, že vo vneme ja, v predstave ja máme bezprostredný odtlačok ja, a vo všetkých ostatných predstavách a vnemoch taký bezprostredný odtlačok vecí nemáme. Avšak obrazy, ktoré sa v určitom vzťahu predsa zase dajú porovnať s vnemom ja, získavame zo všetkého, čo je okolo nás: Naším ja všetko premieňame vo vnútorný zážitok. Lebo vonkajší svet sa musí stať našou predstavou, ak má mať pre nás vôbec význam. Tvoríme si teda skutočné obrazy o vonkajšom svete, ktoré potom žijú ďalej v ja - ľahostajné, ktorým orgánom zmyslový zážitok prijmeme. Cítime pach nejakej látky, keď sme okolo látky prešli a už s ňou nemáme bezprostredný styk, potom napriek tomu nesieme v sebe ďalej obraz toho, čo sme cítili. Práve tak nesieme v sebe ďalej obraz farby, ktorú sme videli. Obrazy pochádzajúce z takýchto zážitkov, zostávajú v našom ja, ja si ich uchováva. Ak však chceme tieto obrazy označit ich charakteristickými znakmi, potom musíme povedať: To patrí k obrazom, ktoré k nám pristúpili zvonku. Všetky obrazy, ktoré môžeme spájať s naším ja, sú ak ako ľudia stojíme vo zmyslovom svete - zvyšky, ktoré zostali v ja z dojmov samotného zmyslového sveta. Iba jedno nám zmyslový svet nemôže dať: vnem ja. Ten sa vynára v nás samých. Vo vneme ja máme teda - hoci by sa scvrkol v jediný bod - obraz, ktorý sa vynára v nás samých.

K tomuto obrazu si teraz predstavme obrazy, ktoré nevznikli skrze vonkajší zmyslový popud, ale ktoré sa v ja vynárajú tak voľne ako samotné ja, ktoré sa teda utvárajú na spôsob samotnej predstavy ja. Potom máme obrazy, ktoré sa vynárajú v tom čo nazývame astrálnym svetom. Teda obrazové predstavy, ktoré sa vynárajú v ja, bez toho, aby k nám pristúpil nejaký dojem zo zmyslového sveta. V čom sa líšia obrazy, ktoré máme zo zmyslového sveta, od našich ostatných zážitkov? Zmyslové obrazy môžeme so sebou nosiť ako obrazy zážitkov až vtedy, keď sme nadviazali styk s vonkajším svetom: potom sa stali vnútornými zážitkami, avšak podnieteného vonkajším svetom.