Usporiadanie dňa

Skôr ako človek ráno vstúpi do nového dňa, mal by zobrať svoje sily. Toho dosiahne najlepšie tak, že sa sústredí na nejaký duchovný obsah, ktorý zodpovedá jeho vlastnej bytosti, na dôležitú myšlienku, výpoveď alebo modlitbu. Z takéhoto sústredenia vyviera sila po celý deň. Potom je potrebné dať nadchádzajúcemu dňu podobu. To začína tým, že si nervózny človek sám uloží požiadavky dňa. Ranný pohľad na to, čo príde, vykonávaný v myšlienkach alebo aj písomne, mu pomôže, aby sa už necítil byť týmito požiadavkami určovaný a štvaný, ale aby s nimi spojil svoje ja. Pri tom sa ale človek musí vyhýbať tomu, aby si toho nenabral na seba priveľa. Nič neoslabuje vôľu viac, ako keď človek znovu a znovu neuskutoční to, čo si predsavzal.

Pri vykonávaní dennej práce sa človek musí plne sústrediť na danú úlohu a prísne si zakázať, aby pri tom myslel už na ten budúci, čo mnohí nervózny ľudia robievajú. Pred spaním by mal byť ranný pohľad na to, čo príde, doplnený ohliadnutím. Vôľové uchopenie budúcej cesty sa tu stáva pokojným pohliadnutím na to, čo uplynulo. Avšak aj pri tom je potrebné usilovať sa o aktivitu. Pri ohliadnutí, by mali byť udalosti dňa sledované spätne. Človek čoskoro zistí, že sa môže chrániť pred viac menej automatickým priebehom spomínania. Pomocou takého cvičenia sa nervózny človek odpútava nielen od spomienok uplynulého dňa, ktoré rušia jeho spánok, ale tiež sa učí získavať odstup od budúcich dojmov, ktorým sa inak nedokáže brániť.

Na záver dňa by sa mal človek znovu pohrúžiť do duchovného alebo nábožensky formovaného obsahu, ktorý dušu vyvedie z všedného dňa, z pozemského sveta a spojí ju so svetom duchovno-božským. Ak sa ponorí duša do tohto sveta pri zaspávaní sústredená a prístupná, dokáže do seba pojať viac síl na nasledujúci deň, ako keď, roztrhnutá a zmätená predstavami dňa, upadne do tlmeného spánku nevedomých stvorení. Ale aj v priebehu dňa musia v prúde prežívania vznikať ostrovčeky, chvíle pokoja a sústredenia. Prijímanie pokrmu je potrebné pri silnejšej nervozite uviesť a zakončiť kratším alebo dlhším odpočinkom. Ak je človek vyčerpaný, je po obede na mieste kratší spánok. Niekomu zase prospeje, keď sa ide v túto dobu prejsť alebo sa posadí, uvoľní sa a niečo ľahšieho si prečíta. Počas jedla sa vyhýbame všetkým hovorom a myšlienkam, ktoré rušia zažívanie. Vysoko duchovným témam sa treba práve tak vyhýbať ako ďalšiemu odvíjaniu predstáv z dennej práce. Nervózny človek by sa mal predovšetkým tešiť z jedla. Potrava by mu mala chutiť a rôzne kvality ako sladká, kyslá, slaná, korenistá atď. by mali byť pozorne rozlišované. Mal by dbať na to, aby prijímal predovšetkým takú potravu, ktorá mu bude sily prírody sprostredkovávať pokiaľ možno neskreslene. Produkty biologicko-dynamického poľnohospodárstva - na trhu dostupné pod značkou Demeter - sú na to zvlášť vhodné. Nervózny človek by mal vedieť, že zdravá výstavba nervovej sústavy, ešte viac než výstavba ostatného organizmu, závisí na plnohodnotnej strave.