Príznaky nervozity

Nervózny človek sa necháva unášať zmyslovými vnemami a predstavami, bez toho, aby sa na ne dokázal skutočne sústrediť. Všetko, na čo človek nezameria skutočnú pozornosť, zase ľahko zabudne: poruchy koncentrácie bývajú spojené so zábudlivosťou. Zato sa v duši vynára mnohé z toho, čo si človek pripomínať nechce: silné, zle spracované dojmy, tak ako sa nám v priebehu dňa vnucujú, môžu nervózneho človeka trápiť ešte aj v jeho snovom živote. Samotné zmysly sa stávajú precitlivenými. Dochádza k neovládaným pohybom končatín, trhavým reakciám na zvuky, vystupňovanej vnímavosti voči pochodom vo vlastnom tele, tepu krvi, búšeniu srdca atď. To všetko sa spája s všeobecným podráždením a rozčúlením, ktoré sa môže stupňovať až k hnevu, aby potom bolo vystriedané ochabnutím a únavou. Taký človek dostane prirodzene strach z nových dojmov, strach zo života, je neistý a nerozhodný.

Mnohé problémy v spolužití ľudí vznikajú na základe nervozity. Koľkokrát by človek chcel tomu druhému porozumieť a dorozumieť sa s ním, ale keď on mu "ide tak na nervy". Človek sa na druhého nedokáže dostatočne sústrediť, ba nedokáže ho ani skutočne počúvať. Človek sa v prítomnosti druhého príliš rýchlo unaví. Zraňuje ho svojim rozčúlením a zlosťou, práve tak ako v ňom vyvoláva tieseň svojou neistotou alebo ho rozčuľuje.