Dôsledky nesprávnej výchovy

Vo vývoji ako jednotlivého človeka, tak aj celého ľudstva nesmieme stále hľadať niečo jednoduchého, niečo priamočiareho, lebo potom by sme nepochopili komplikované pochody života, s ktorými sa denne stretávame. Už u jednotlivého človeka si musíme ujasniť, že sa v ňom zbiehajú dva vývojové prúdy. V jednotlivom ľudskom živote rozoznávame jednotlivé obdobia, a to obdobie od fyzického zrodenia až asi do 7. roku, do doby výmeny zubov, potom od 7. asi až do 14. roku, potom od 14. až do 21. roku, obdobia, ktoré prebiehajú približne po dobu siedmich rokov. Toto rozdelenie ľudského života na takéto jednotlivé obdobia je pomerne pravidelné v prvej polovici normálneho života. Toto členenie na sedemročné obdobia stáva sa nepravidelným v druhej polovici života. Je tomu tak preto, že vzhľadom k prvej polovici nášho života vyžívame dnes tie zákony a skutočnosti, ktoré sú opakovaním pravidelnej vývojovej dráhy ľudstva od pradávnych čias, ale v druhej polovici nášho života ešte nevyžívame niečo, čo sa vo vonkajšom svete už stalo, ale čo sa stane až v budúcnosti. Druhá polovica života bude teda u človeka v budúcnosti oveľa pravidelnejšia, než ako je tomu dnes.

Až do siedmich rokov človek ešte spočíva v akejsi materskej schránke. Vzhľadom k svojmu éterickému telu sa akoby rodí až v 7. roku. Až do veku puberty sa vyvíja éterické telo. V predchádzajúcom období nebolo nečinné. Len je éterické telo až do výmeny zubov uzavreté v akejsi materskej schránke. Až od tejto doby sa môže rozvíjať. Pohlavnou zrelosťou sa dosiahne záverečného bodu vývoja éterického tela a od tejto chvíle sa uvoľní vývoj astrálneho tela. Vzhľadom k svojmu astrálnemu telu sa človek rodí približne v 14. roku. Vzhľadom k svojmu ja sa rodí v 21. roku. Čo si človek prináša od predkov ako dedičstvo, nachádzame vo fyzickom a astrálnom tele.
Viac tu

Tým je udávaný jeden prúd vývoja človeka, je to viac vonkajší vývojový prúd. Vedľa tohto vývojového prúdu máme ešte vývojový prúd vnútorný, ktorý prebieha určitou mierou samostatne voči vonkajšiemu prúdu. K vnútornému prúdu patrí všetko, čo máme vo svojej karme ako hlbšie pochody, príčiny a účinky, čo pokračuje od inkarnácie k inkarnácii. Keď konštatujeme, že do 7. roku alebo až do 14. alebo 21. roku sa človek vyvíja úplne určitým spôsobom, potom si musíme ujasniť, že to viac či menej platí v priemere pre všetkých ľudí. Pravidlá uvedené v knižke - Výchova dieťaťa z hľadiska duchovnej vedy - sú správne nielen pre deti, ktoré majú málo schopností a talentov, ale i pre géniov, pretože je to zákon, podľa ktorého sa vyvíjajú všetky schránky človeka. Čo spočíva v tejto vývojovej línii, to teda platí viac-menej pre všetkých ľudí, avšak nie je ľahostajné, čo títo ľudia prežili vo svojich predchádzajúcich vteleniach.

Niekto zažil veľa múdreho, mnoho krásneho, veľa dobrého. Podľa toho sa utvárajú jeho schopnosti, podľa toho sa utvára jeho osud. Vlastné vnútorné jadro človeka sa utvára podľa toho, čo je u každého človeka individuálne. Niekto môže vstúpiť do sveta s rozsiahlymi schopnosťami, potom tiež musí čakať až do svojich 7 rokov s úplným vývojom formy svojho fyzického tela. Tiež bude musieť čakať až do 14. roka s úplným vonkajším vývojom svojho éterického tela, v 14 roku sa uvoľňuje astrálne telo a rodí sa, ale čo tu vo vnútri pracuje, to je predsa len niečo iné ako u človeka, ktorý si prináša menej schopností. Teda dve vývojové línie bežia vedľa seba, a z toho môžeme vidieť, ako sa v človeku môžu dostavovať určité rozdvojené duševné konštitúcie. Predpokladajme človeka, ktorý vplyvom svojej karmy, vplyvom svojho skoršieho vývoja v predchádzajúcich životoch má silné vnútorné schopnosti. Aby sa tieto schopnosti mohli vo svete vyžiť, k tomu je potrebné síl, orgánov každej jednotlivej ľudskej schránky. Predpokladajme teraz, že u človeka, ktorý si prináša také schopnosti, ktoré môže zvlášť využiť prostredníctvom astrálneho tela, ale my zanedbáme vývoj jeho astrálneho tela v správnej dobe, tak čo nastane?

Predpokladajme, že by sme mali také dieťa. Dieťa rastie. Dbáme síce na to, aby sa až do 7. roka pravidelne vyvíjalo, aj na to, aby dobre jedlo a pilo. K tomu sa starostlivo prizerá. Dieťa je dobre živené. Od 7. roku sa ďalej staráme o to, aby bolo dieťa dobre živené, ale prestávame si všímať pravidiel, ktorými musí byť výchova dieťaťa od 7. roku rozumne riadená. Dopúšťame sa napríklad chyby, že u takého človeka podliehame materialistickým predsudkom a hovoríme: budeme hlavne dbať na to, aby dieťa čo možno čoskoro dospelo k rozumovému vyjadrovaniu, aby sa čo možno najskôr naučilo mať vlastný úsudok. Zatiaľ čo medzi 7. a 14. rokom by sa malo najmä prihliadať k tomu, aby sa vypestovala pamäť, používajú sa kalkulačky, počítač. Namiesto toho, aby si dieťa zvykalo na autoritu, ktorá má byť pre dieťa medzi 7. a 14. rokom zdrojom pravdy, usiluje sa o to, urobiť dieťa predčasne zrelé k usudzovaniu. Kým dieťa tohto veku má cítiť: musím veriť tomu, čo hovorí uctievaná autorita, zanedbáva sa to, že dieťa potrebuje rodičov a učiteľov, ku ktorým vzhliada s ozajstnou úctou a od ktorých prijíma pravdu z pocitu samozrejmej autority.

Keď medzi 7. a 14. rokom také dôležité zákony obchádzame, potom tiež počnúc 14., 15. rokom z nesprávne vyvinutého éterického tela nemôže vzniknúť správne sa vyvíjajúce astrálne telo. A teraz predpokladajme, že tu máme človeka, ktorý si z predchádzajúcich životov priniesol zvláštne sily, dobré silné schopnosti, ale také vlohy, pre ktoré potrebuje astrálne telo, ktoré sa dokáže nadchnúť pre vznešené ideály. Záleží napríklad na astrálnom tele, aby, keď človek vidí vo svojom okolí nespravodlivosť, mohol vzplanúť spravodlivým hnevom dlho pred tým, než ju dokáže posúdiť v samostatnom jasnom zmýšľaní. Takéto vlastnosti zdravého astrálneho tela by museli práve byť v prirodzenosti dotyčného človeka, lebo by ich potreboval, aby mohlo vzísť to, čo podľa jeho skorších inkarnácií v ňom žije. Teraz predpokladajme, že sme zanedbali zásady, ku ktorým je nutné prihliadať, aby astrálne telo sa 14., 15. rokom zrodilo schopné oddanosti, nadšenia. Napriek z minulosti prineseným významným vlohám, veľkým schopnostiam potom chýba možnosť tieto vlohy vyvíjať, pretože astrálne telo nedá týmto vlohám vzísť. Teraz máme ja, ktoré by mohlo vyvíjať ušľachtilé schopnosti, avšak orgány astrálneho tela, ktorými by toto ja mohlo svoje schopnosti prejavovať, sú zmrzačené.

Kto pozoruje život, zistí zvlášť v našej tak desivo materialistickej dobe, že prípad tu opísaný sa v živote skutočne veľa krát stáva. Vidí, že tu niečo väzí v individualite, ale nemôže sa to dostať von, pretože sa až do vhodnej chvíle správne nestaralo o druhý vývojový prúd. Potom práve vo chvíli, keď by bolo potrebné neexistujúcich orgánov, dostavujú sa charakteristické javy, ktoré možno označiť ako pomätenosť mládeže, dostavujú sa rôzne zlé vášne, najstrašnejšie poblúznenia. Odkiaľ sa berú? Berú sa nielen odtiaľ, že dotyčný má tiež vlohy so sklonom k ​​zlému, ale odtiaľ, že v prítomnej inkarnácii nemá orgány, aby mohol vyvíjať práve svoje dobré vlohy. Je to pre neho snáď dobrodenie, že tieto vlohy ja narušujú, trhajú schránu, aby si v nasledujúcom vtelení zjednal lepšiu možnosť pre svoj vývoj.

Vnútorná evolúcia a vonkajšie možnosti vývoja musia súhlasiť. Nebude sa to prejavovať zakaždým tak radikálne. Avšak v našej dobe sa to opakovane objavuje v nespokojných duševných náladách, v beznádejnosti, v tom, že človek nevie, čo si má so sebou počať, najmä v čase od 14., 15., až do 21. roka. Potom sa to už nedá v živote napraviť, potom to zostáva vnútornou náladou beznádeje, bezcieľnosti, pesimizmu a nespokojnosti. A v tejto miernejšej forme by sa to vyskytovalo stále viac, keby pomocou spirituálneho duchovno-vedeckého svetového názoru by sa ľudstvo nedostalo na inú dráhu, než na akú sa až dodnes dostalo tým, že si stále viac až do najhlbších myšlienok a pocitov vštepovalo materialistické myslenie. Keď si to človek uvedomuje, potom si musí povedať: duchovná veda - musí sa mu javiť ako niečo, čo nepestuje pre svoju záľubu, pretože sa mu páči, pretože ho subjektívne uspokojuje, ale keď sa trochu priblížil jej hlbším stránkam, musí pestovať duchovnú vedu ako povinnosť voči celému ľudstvu.