Prežívanie človeka v minulosti a dnes

V starých časoch, ktoré predchádzali zvestovaniu kresťanstva, pociťovali ľudia ešte málo z toho, čo dnes nazývame všeobecným človečenstvom. Mali ešte málo porozumenia pre všeobecne ľudské, pre pocit príslušnosti k sebe navzájom, ktorý je od čias kresťanského zvestovania čím ďalej tým viac v ľudských srdciach, a ktorý nám hovorí: Si človekom spolu so všetkými ľuďmi Zeme! Oproti tomu mal vtedy človek viac pocit, ktorý radí jednotlivca ako príslušníka určitého národa či kmeňa. To je vyjadrené oddávna úctyhodným hinduizmom, vierou, že pravým hinduistom môže byť len ten, kto je ním pokrvným spoločenstvom. Toho sa tiež v mnohom smere pridržiavali aj príslušníci starohebrejského národa pred príchodom Ježiša Krista, aj keď túto zásadu mnohonásobne porušovali. Podľa ich názoru bol človek príslušníkom svojho národa až tým, keď bol do neho postavený rodičmi patriacimi tomuto národu, keď bol s týmto národom pokrvne spriaznený.

Ale cítili tiež ešte niečo iné. U všetkých národov cítil sa človek v starých dobách vždy viac alebo menej členom svojho kmeňa alebo národa, a čím ďalej ideme naspäť do pradávnej minulosti, tým intenzivější je tento pocit človeka ako príslušníka národa, nie ako jednotlivej osobnosti. Ale pomaly vývojom sa ľudia učili cítiť sa ako jednotlivé ľudské individuality.