Vývoj k láske

Pre ľudské vedomie v zmyslovom svete je podstatné, aby prežívanie ja, hoci tu musí byť, bolo utlmené. Vďaka tomu má duša možnosť prežívať v zmyslovom svete školenie k najušľachtilejšie mravnej sile, k súcitu. Keby silný pocit ja zasahoval do vedomých prežitkov duše v zmyslovom svete, nemohli by sa mravné popudy a predstavy správne rozvíjať. Nemohli by priniesť ovocie lásky. Oddanosť, tento prirodzený pud astrálneho sveta, nemožno pokladať za to isté, čo sa v ľudskom prežívaní označuje ako láska. Astrálna oddanosť sa zakladá na sebeprežívání v inej bytosti alebo deji, láska je prežívanie druhého vo vlastnej duši. Aby bolo toto prežívanie rozvinuté, musí byť pocit ja akosi zastretý závojom, a duša, ktorá je vo svojich vlastných silách utlmená, tak sama v sebe môže cítiť strasti a radosti druhej bytosti, vyklíči tým láska, z ktorej vyrastá ozajstná mravnosť v ľudskom živote. Láska je pre človeka najvýznamnejším plodom prežívania v zmyslovom svete.

Ak prenikneme podstatu lásky a súcitu, nájdeme v nich spôsob, ako sa duch vo svojej pravde uplatňuje v zmyslovom svete. K podstate nadzmyselna patrí premeniť sa v to druhé. Ak sa duch v zmyslovom človeku premení tak, že utlmí jeho pocit ja a ožije ako láska, ostáva tento duch verný svojím vlastným zákonom. Môžeme povedať, že s nadzmyslovým vedomím ľudská duša precitá v duchovnom svete, zrovna tak ale musíme povedať, že v láske duch precitá v zmyslovom svete. Kde sa v živote prebudí láska, kde súcit, tam vnímame čarovný závan ducha prenikajúceho zmyslový svet. Správne vyvinutá jasnozrivosť preto nikdy nemôže súcit ani lásku otupiť. Čím správnejšie sa duša vžíva do duchovných svetov, tým viac pociťuje neláskavosť a nedostatok súcitu ako popieranie ducha samotného.

Kým pocit ja - ktorý je však k prežívaniu v nadzmyslových svetoch nutný - sa ľahko utlmí, stávajú sa city nenávisti a neláskavosti a nemravné pudy práve po vstupe do nadzmyslového sveta silnými duševnými prežitkami, stavajú sa pred dušu ako výčitky a stávajú sa strašne pôsobiacimi obrazmi. Nadzmyslové vedomie, aby nebolo týmito obrazmi trýznené, sa potom často obzerá po duchovných silách, ktoré dojmy týchto obrazov oslabujú. Tým sa ale duša preniká týmito silami, pôsobiacimi zhubne na získanú jasnozrivosť. Tieto sily ju zapudzujú z dobrých oblastí duchovného sveta a vedú k oblastiam zlým.

Na druhej strane skutočná láska a pravá láskavosť duše sú duševnými prežitkami, ktoré sily vedomia posilňujú v tom zmysle, ako je to pre vstup do jasnozrivosti nutné. Duša potrebuje prípravu, než môže činiť skúsenosti v nadzmyslovom svete a k prípravným prostriedkom patrí aj schopnosť pravej lásky a sklon k skutočnej ľudskej láskavosti a súcitu. Nadmerne vyvinutý pocit ja v zmyslovom svete pôsobí proti mravnosti. Pocit ja, ktorý je vyvinutý príliš slabo, spôsobuje, že duša, na ktorú skutočne doliehajú búrky astrálnych sympatií a antipatií, postráda vnútornú istotu a ucelenosť. Tie tu môžu byť len vtedy, ak do éterického tela, ktoré zostáva pre bežný život nevedomé, pôsobí dostatočne silný pocit ja pochádzajúci zo zmyslového prežívania. K vytvoreniu naozajstnej mravnej nálady duša je však nutné, aby tento pocit ja, aj keď tu musí byť, bol napriek tomu utlmený sklonmi k súcitu a láske.