Bolesti vďačíme za svoje dokonalosti

Rudolf Steiner uviedol otázku: Prečo musím trpieť bolesťou? Prečo ma postihuje táto bolesť? A odpovedá. "Ak sa budeme zaoberať zákonmi karmy uvidíme, že základom nášho utrpenia je niečo podobné ako to, čo možno v obvyklom živote medzi narodením a smrťou vysvetliť pomocou nasledujúceho príkladu: Dajme tomu, že niekto až do svojich osemnástich rokov žil na útraty svojho otca, žil v radosti a nič si nenechal ujsť. Potom otec príde o majetok, zbankrotuje. Mladík sa musí niečomu riadnemu naučiť, musí začať vynakladať úsilie. Život ho postihne bolesťou a odriekaním. Bude pre nás pochopiteľné, že bolesť, ktorú musí prežívať, sa ho bude veľmi nesympaticky dotýkať. Dajme tomu, že dotyčný človek potom dosiahne päťdesiaty rok svojho života. Vďaka tomu, že sa vtedy musel niečomu naučiť, sa stal riadnym človekom. Pevne teraz stojí v živote a môže si povedať: To, ako som vtedy posudzoval svoje strasti a bolesti, bolo vo vtedajšej chvíli pochopiteľné, teraz o tom ale musím zmýšľať inak, teraz si musím povedať, že tieto bolesti by ma nemohli postihnúť, keby som už vtedy mal všetky dokonalosti, hoci by to boli len obmedzené dokonalosti osemnásťročného človeka. Keby ma však tieto bolesti nepostihli, bol by som stále k ničomu. Bola to práve bolesť, ktorá premenila moje nedokonalosti na dokonalosť. Tejto bolesti vďačím za to, že som teraz niekto iný ako pred štyridsiatimi rokmi. Čo sa vlastne vtedy u mňa zišlo? Zišla sa moja nedokonalosť, v ktorej som sa vtedy nachádzal, a moja bolesť. A moja nedokonalosť akoby hľadala moju bolesť, aby mohla byť vyhnaná, aby sa mohla premeniť na dokonalosť."

Takto môžeme dospieť k úvahe, že všetky bolesti, ktoré nás stretávajú, všetky strasti, ktoré sa nám stavajú do cesty, sú vyhľadávané našou nedokonalosťou. Prevažnú väčšinu bolestí a strastí vyhľadávajú tie nedokonalosti, ktoré sme si so sebou priniesli zo skorších inkarnácií. A pretože v nás tieto nedokonalosti sú, hľadá niekto múdrejší v nás, kto je rozumnejší ako my, cestu k týmto bolestiam a strastiam. My všetci ako ľudia si v sebe vždy nesieme niekoho rozumnejšieho, než sme my sami, niekoho oveľa múdrejšieho. K bolesti nás vedie múdrejší človek v nás. Ten múdrejší je niekto, kto spočíva v hĺbke nášho podvedomia a ku ktorému naše obvyklé vedomie nesiaha.