Zmyslové vnímanie dieťaťa

Medzi smrťou a novým narodením, presnejšie novým počatím, človek žije v duchovnom svete, kde je obklopený celkom inými skutočnosťami, než aké môžeme nájsť tu vo fyzickom svete. Je to úplne iný svet. Potom z duchovného sveta vystupuje a vstupuje do fyzického sveta, kde vo svojom živote pokračuje s fyzickým telom, ktoré prijal. V tomto fyzickom svete však naďalej pôsobia rovnaké sily, ktoré sú síce skryté za ľudským zmyslovým vnímaním. Pri pohľade na strom pôsobia rovnaké duchovné sily, ktoré sme mali pred sebou medzi smrťou a novým narodením, len sú pre nás zahalené fyzickou hmotou stromu. Všade vo fyzickom svete, v ktorom sa nachádzame medzi narodením a smrťou, pôsobia duchovné sily tiež na pozadí zmyslovo fyzických entít, takže si môžeme predstaviť, že ich pôsobnosť z duchovného sveta pokračuje vo svete, ktorý prežívame medzi narodením a smrťou.

V prvých siedmich rokoch života je to tak, že dieťa vo všetkých formách, vo všetkom teple a chlade, nedokáže svojou bytosťou zjednotiť nič iné ako toto duchovno. Pokračovanie týchto duchovných skutočností dieťa plne vníma po vstupe do fyzického sveta a postupne slabšie až do výmeny zubov. Zmyslové vnímanie dieťaťa je niečím iným, než je zmyslové vnímanie dospelého, je pre neho niečím úplne duchovným. Ak má dieťa vedľa seba zlostného otca, nevníma vedome ani tak jeho zlostná gestá, ale predovšetkým vníma morálny obsah týchto giest, ktorý prechádza do jeho tela. V tejto dobe, keď dieťa pracuje so silami, aby si svoje fyzické telo, ktoré je teraz jeho vlastným, vypracovalo podľa modelu, je v podstate úplne orientované na duchovné základy, pracuje z duchovnosti.