Pretváranie Zeme silou zomrelých

Výstavba nového spojenia svojich tiel nie je jedinou činnosťou, ktorú človek medzi smrťou a novým narodením musí vykonať. Kým prebieha táto výstavba, žije človek mimo fyzický svet. Vývoj tohto sveta však zatiaľ pokračuje ďalej. Za pomerne krátke obdobie mení Zem svoju tvár. Keď sa človek objaví na Zemi v novom živote, Zem nevyzerá tak, ako vyzerala v čase jeho posledného života. Kým bol mimo Zeme, zmenilo sa všetko možné. V tejto zmene jej tvárnosti pôsobia tiež skryté sily. Pôsobia z toho sveta, v ktorom sa človek nachádza po smrti. A on sám musí na tomto pretváraní Zeme spolupôsobiť. Môže to robiť len pod vedením vyšších bytostí, kým si vytvorením životného ducha a duchovného človeka neosvojí jasné povedomie o prepojení medzi duchom a jeho výrazom vo fyzickom svete. Spolupodieľa sa však na premene pozemských pomerov.

Možno povedať, že ľudia pretvárajú v čase medzi smrťou a novým narodením Zem tak, aby jej pomery zodpovedali tomu, čo sa vyvinulo v nich samých. Ak pozorujeme nejaké miesto na Zemi v určitom okamihu a potom po dlhej dobe znovu v zmenenom stave, nachádzajú sa sily, ktoré túto zmenu privodili, u zomrelých ľudí. Týmto spôsobom sú mŕtvi aj medzi smrťou a novým narodením v spojení so Zemou. Nadzmyslové vedomie vidí vo všetkom fyzickom bytí zjavenie skryto pôsobiaceho ducha. Pre fyzický pohľad pôsobí na pretváranie Zeme svetlo Slnka, premeny klímy atď. Pre nadzmyslový pohľad vládne v lúči svetla, dopadajúcom zo Slnka na rastlinu, sila zomrelých ľudí. Tento pohľad si uvedomuje, ako sa okolo rastlín vznášajú ľudské duše, ako tieto duše premieňajú pôdu a podobne. Človek sa po smrti nezaoberá len sám sebou, len prípravou na svoj vlastný nový pozemský život. Je povolaný, aby duchovne pracoval na vonkajšom svete, tak ako je povolaný, aby na ňom v živote medzi narodením a smrťou pracoval fyzicky.