Nemennosť vzťahov v posmrtnom živote

V kamaloke, vo sfére Mesiaca sa s ohľadom na spoločenskosť stretávame s ťažkosťami, všeobecne si však môžeme predstaviť, že aj tu sa človek podľa uspôsobenia svojej duše môže stať buď pustovníkom, alebo spoločenskou bytosťou. Ten, kto bol na Zemi vyslovený egoista, kto pozná v podstate len uspokojovanie svojich žiadostí a vášní, nenájde vo sfére Mesiaca tak ľahko bytosti, ktoré k nemu mali na Zemi blízko. Naopak človek, ktorý vášnivo, hoci len zmyslovo vášnivo, miloval aj niečo iné ako seba, sa v kamaloke predsa len nestane úplne osamelou bytosťou, ale nájde iné bytosti, ktoré k nemu mali blízko. Všeobecne však v týchto dvoch sférach nie je možné nájsť iné ľudské bytosti ako tie, ktoré k nám mali blízko už na Zemi. Tie ostatné nám zostanú neznáme. Podmienkou toho, aby sme sa zišli s inými ľuďmi, je teda to, že sme s nimi boli na Zemi. Či sa stretneme, záleží na morálnosti. Ale ani morálne úsilie nám príliš nepomôže dostať sa za hranice oblasti vymedzenej ľuďmi, ku ktorým sme mali blízko už na Zemi. Vzťahy k týmto ľuďom s ktorými sa stretávame po smrti, majú tú zvláštnosť, že ich po smrti nemožno zmeniť.

Tu v živote máme možnosť zmeniť životné pomery, životné vzťahy. Dajme tomu, že sme nejakého človeka po určitý čas nemilovali tak, ako by si to bol zaslúžil. V okamihu, kedy to pochopíme, kedy si to uvedomíme, môžeme, ak sme dostatočne silní, nechať zavládnuť pravú lásku. Táto možnosť nám po smrti chýba. Ak sa stretneme po smrti s človekom, ktorému sme na Zemi venovali príliš málo lásky alebo mu venovali lásku neoprávnenú, potom to síce vidíme a vnímame oveľa presnejšie ako tu na Zemi, nemôžeme na tom ale nič zmeniť. Musí to tak zostať.

To je to zvláštne: životné vzťahy majú určitú konštantnosť. Tým, že sa stávajú niečím trvalým, sa v našej duši vytvára sila, prostredníctvom ktorej sa usporadúva karma. Ak sme teda nejakého človeka pätnásť rokov príliš málo milovali, dôjde nám to, a zatiaľ čo to prežívame, vytvárame silu k tomu, aby sme to zmenili, až sa opäť inkarnujeme na Zemi, tým vytvárame silu a vôľu ku karmickému vyrovnaniu. To je technika karmy. Predovšetkým si ale musíme uvedomiť jedno: V prvom čase po smrti, teda počas mesačného a merkurského obdobia, a ešte aj v ďalšom čase, žijeme v duchovnom svete tak, že náš život závisí od spôsobu, akým sme žili tu na zemi, vo fyzickom svete, do úvahy pritom však pripadá nielen naše vedomie, ako ho máme na Zemi, ale aj naše podvedomie. Tak, ako tu na Zemi normálne žijeme, v bdelom stave, žijeme vo svojom ja. Pod naším vedomím ja je astrálne vedomie čiže podvedomie. A to žije na Zemi tak, že o tom človek nevie, inak ako vedomie, ako vedomie ja.