Duchovné bytosti

Lucifer - kresťanský diabol

Luciferskí duchovia pochádzajú z hierarchie Anjelov, ktorí však nedokončili svoj vývoj na Mesiaci, kde prežívali svoj ľudský stupeň. Preto teraz zostávajú neschopní sa napojiť vo svojom ďalšom vývoji na štvrtý makrokozmický princíp. Napriek tomu vyvinuli na Mesiaci svoj štvrtý, piaty atď.

Lucifer

LUCIFEROVA HLAVA
Detail zo Steinerovho veľkého modelu k jeho Drevenému súsošiu

Na Mesiaci pokročili k piatemu princípu, ale nič nevedia o štvrtom, čiže o Kristovi. Je ťažké vyjadriť to našou rečou. Obracajú sa akoby posmešne k horným bohom, ktorí usilujú o vývoj Kristovho princípu v ľudstve a volajú na nich: Vy môžete dať človeku len štvrtý princíp, my máme však piaty. Sú určitým spôsobom akoby predčasne zrelí, dosiahli niečo skôr, nie však v súlade s kozmom. Normálny vývoj stavia voči Luciferovi niečo jednoduchšie, nad čo sa cítia povznesení. A príde doba, kedy mocou vyšších princípov, piateho atď., budú mať veľký vplyv na ľudstvo im prepadajúce.

Vodcom duchov, ktorí vyvinuli šesť princípov, ktorí teda na Mesiaci pokročili až k samej dokonalosti, je Antikrist, ktorý sa môže tak podobať Kristovi, že je možné si ho s ním pomýliť. Dnes veľká časť ľudstva prepadla vplyvu Lucifera. Luciferské vplyvy sú veľmi silné a budú narastať. Pôsobí v človeku vnútorne, preto je viac bytosťou duševnou. Dotiera so svojími impulzami na vnútro človeka. Jeho úlohou je vytrhnúť človeka a s ním všetko duševné vo svete od púheho života v zmyslovej fyzičnosti. Svojími inšpiráciami povznáša nad fyzický svet. Preto je inšpirátorom filosofie, okrem pozitivistickej, držiacej sa materiality. Díky nemu môžeme rozvíjať slobodné myslenie. Je viac zameraný na cítenie, na život afektov, vášní, pudov a žiadostí. Je pánom nad všetkým duševne citlivým. A z toho, čo môže vziať vo fyzickom svete z duševnej citovosti, strká to do zvláštnej luciferskej ríše, ktorú v rozpore so svetovým poriadkom zariaďuje ako izolovanú ríšu, podobnú jeho vlastnej prirodzenosti.

Lucifer začal v ľudstve pôsobiť v Lemurskom období. Človeku, ktorý nič nevie o duchovnej vede, to je na smiech, keď sa mu povie: "V tvojom astrálnom tele sídlia účinky luciferských duchov!" Prirodzene však nevie, že tieto bytosti majú na neho oveľa silnejší vplyv, keď ich nedbá, ako by mali, keby si ich všímal. Mnohé materialistické vplyvy by tu dnes neexistovali, keby ľudia vedeli, že človek má ešte luciferské vplyvy v sebe.

Človek sa musí pripraviť na to, aby mohol opäť prijímať svetlo z Luciferovej ríše. Ako skôr videl vystupovať Lucifera ako vnútorný zážitok závojom svojho duševného života, má zažiť Lucifera ako kozmickú bytosť vo svojom okolí. Z podzemného božstva sa Lucifer stane bohom kozmickým. A človek sa musí pripraviť tak, aby vybavil svoje éterické telo takými silami, aby Lucifer mohol byť živlom oplodňujúcim a podporujúcim, a nie ničivým. Človek musí prejsť zážitkom Krista, avšak tak, aby sa stal schopným vidieť v tomto svete duchovné základy, z ktorých povstal svet. Duchovná veda je oprávnená celou povahou vývoja, aby človeka pripravila tak, že opäť porozumie svetlu z Luciferovej ríše, lebo ľudské éterické telo môže len týmto dostať príslušné životné sily. Vývoj nie je priamočiary.

Pri odlúčení sa Slnka od Zeme urobili luciferské bytosti pokus, aby sa odlúčili so Slnkom od Zeme, ale nemohli potom vydržať vývojové podmienky Slnka a klesli znova na Zem. Keď sa Slnko odlúčilo, tieto bytosti nezostali od začiatku so Zemou, ale pretože nestačili slnečnému vývoju - spadli späť. Boli teraz ďalej spojené so zemským vývojom. A snažili sa pokračovať vo svojom vývoji pomocou vývoja pozemského ľudstva. Nemohli pôsobiť na ľudské ja - na to sa za starého mesačného vývoja nevyvinuli. K ľudskému ja mohli mať prístup tie bytosti, ktoré zo Zeme odišli so Slnkom. A mohli k nemu aj tie bytosti, z vnútra, ktoré odlúčili Mesiac. Bytosti, ktoré spadli zo Slnka späť, pristúpili k ľudskej duši, keď ešte nebola zrelá, aby mohla prijať zjavenia oných vyšších dobrodincov, ktorí vylúčili Mesiac. Tieto bytosti pristúpili k ľudskej duši príliš skoro. Keby bol človek vyčkal blahodárne účinky oných duchovných bytostí, ktoré pôsobili z Mesiaca do vnútra jeho duše, potom by došlo neskôr k tomu, čo takto nastalo skôr. Títo mesační bohovia by privodili pozvoľné dozrievanie duše, až by bolo možné, aby nastal príslušný vývoj ja. Takto však pristúpili k človeku ony druhé bytosti a vylievali svoje pôsobenie nie do ja, ale z vnútra do ľudského astrálneho tela, práve tak, ako to robia mesační duchovia, takže tieto bytosti hľadali rovnakú cestu vnútrom duše, po ktorej neskôr pôsobili aj vlastní mesační bohovia. Tieto bytosti sa pridružili k luciferskej ríši. A sú to ony, ktoré sú v biblickom písme symbolizované hadom. Sú to bytosti, ktoré príliš skoro prikročili k ľudskému astrálnemu telu, a pôsobili tak, ako všetky ostatné bytosti, ktoré pôsobili z vnútra. A ak sme nazvali bytosti pôsobiace z vnútra bytosťami luciferskými, musíme tak nazvať aj tieto oneskorené bytosti.

Sú to však bytosti, ktoré pristúpili k človeku, keď ešte nebol zrelý na takéto vplyvy. Bytosti, ktoré sa stali jeho zvodcami, ale pritom mu však dali slobodu, možnosť, aby bol v astrálnom tele nezávislý na tých božských bytostiach, ktoré by chránili jeho jástvo, ktoré by už vopred do neho vlievali to, čo možno do jástva vliať z božských sfér. Takto sa však tieto luciferské bytosti ujali astrálneho tela človeka, prenikli ho všetkým, čo ho môže naplniť nadšením pre všetko vyššie, spirituálne a pôsobili na jeho dušu a stali sa ako vyššie stojace bytosti istým spôsobom zvodcami človeka. Preto musíme tento druh luciferských bytostí nazvať zvodcami. Dali človeku jednak slobodu a jednak možnosť zla, to prišlo z vnútra, z Luciferovej ríše. Tieto bytosti sa totiž nemohli ozývať zvonku, museli vstúpiť do vnútra duše.

Z vonku môže k človeku pristúpiť to, čo prichádza k jeho ja, nie len k jeho astrálnemu telu. V ríši Svetlonosov, luciferských bytostí, sú nižšie triedy, ktoré boli zvodcami človeka. Ľudia, ktorí boli vedení touto cestou do vnútra duše, sa tam stretávajú nielen s dobrými luciferskými bytosťami, ktoré osvetľovali človeka z vnútra, ale sa predovšetkým stretávali s týmito luciferskými bytosťami, ktoré potom pôsobili ako ich zvodcovia, pudiac ich najmä k pýche, ctižiadosti, márnivosti v duši. Keď hovoríme o luciferských bytostiach, museli by sme sa oboznámiť s celým rozsahom ríše týchto bytostí, so všetkými ich druhmi, triedami. Tu by sme videli, že nie všade, kde sa hovorí o nebezpečnosti určitého druhu luciferských bytostí, je vedomie o celom rozsahu tejto ríše. Je možné mať pravdu, ak sa hovorí o niektorých triedach luciferskej ríše tak, ako hovoria tie alebo ony písma. Je však nutné vziať súčasne do úvahy, že realita je oveľa širšia ako ľudia obyčajne môžu vedieť.

V určitých bytostiach tretej trojnosti vzniklo pudenie k samostatnému vnútornému životu. Dôsledok toho bol, že tieto bytosti sa museli stať duchmi, ktorí popreli svoju vlastnú bytosť, duchmi nepravdy. Luciferské bytosti nechceli byť naplnené len duchom vyšších hierarchií, ale vlastnou podstatou, odštepujú sa, zmocňujú sa svetla vyšších hierarchií, napĺňajú ním svoje vnútro a rozvíjajú tak samostatnú stránku.

Vo všetkých anjelských hierarchiách existujú aj take bytosti, ktoré možno porovnávať s luciferskými duchmi.

Neexistuje absolútne zlo. Všetko zlo vzniká tým, že čo je vo svete nejakým spôsobom dobré, sa použije iným spôsobom a tým sa obráti v zlo.

Keby luciferské bytosti nás nestiahli dolu, človek by zostal v astrálnom tele v stave nevinnosti a čistoty. Neboli by v ňom vášne ani priania. Človek by len túžil, aby sa dostal naspäť do duchovného sveta, z ktorého zostúpil. Nebol by mal zaľúbenie v ničom, čo ho na Zemi obklopuje.

Lucifer je bytosťou, ktorá sa odštiepila od zástupu nebeských bytostí po oddelení Slnka.