Posmrtné prežívanie vo sfére Mesiaca a Merkúru

Duchovné svety sa pre nás môžu stať plne zrozumiteľnými len vtedy, ak sa budeme nimi zaoberať z najrôznejších stanovísk. Po prechode bránou smrti vstupujeme do kamaloky, kedy postupne odkladáme osobitosti astrálneho tela. Potom vstupujeme do devachanu. Počas kamaloky sa rozpíname až do priestoru vymedzeného obežnou drahou Mesiaca. Tento priestor je vyplnený dušami nachádzajúcimi sa v kamaloke. Tieto duše zdieľajú ten istý priestor, zároveň od seba môžu byť nekonečne vzdialené a nič o sebe nemusia vedieť.

Po skončení kamaloky rozpínanie pokračuje do sféry Merkúru. Sféra Merkúru je väčšia ako sféra Mesiaca. Ak sa chceme po smrti do tejto sféry vžívať, činíme to ako ľudia najrôznejším spôsobom. Človek, ktorý bol naladený nemorálne alebo morálne nízko, sa do sféry Merkúru vžíva inak ako človek, ktorý je naladený morálne. Ten prvý nemôže vo sfére Merkúru nájsť ľudí, ktorí s ním, pred ním alebo skoro po ňom opustili fyzický svet a sú rovnako ako on v duchovnom svete. Vžíva sa teda do duchovného sveta tak, že nemôže nájsť tých, ktorých mal rád a s ktorými by chcel byť pospolu. Človek naladený na Zemi nemorálne sa v duchovnom svete, vo sfére Merkúru stáva pustovníkom.

Morálne naladený človek sa naopak stáva tým, čo môžeme nazvať spoločenskou bytosťou. Nachádza tam predovšetkým ľudí, ktorí k nemu na Zemi mali blízko ako k duševnej bytosti. Na tom záleží, či s niekým budeme pospolu, nezáleží na priestorových okolnostiach, lebo všetci vyplňujeme ten istý priestor, ale na tom, ako sme naladení. Staneme sa pustovníkom, hoci vyplňujeme ten istý priestor ako ostatní, a zostaneme pustovníkmi, pretože nenájdeme cestu k ostatným, hoci sme v tom istom priestore. Staneme sa pustovníkmi, ak tam vnesieme nemorálne zmýšľanie, a staneme sa spoločenskými bytosťami, ak tam vnesieme morálne zmýšľanie.