Siedma oblasť oslobodenia

Tu sa duša oslobodzuje od posledných náklonností k zmyslovo - fyzickému svetu. Každá z predchádzajúcich oblastí prijíma z duše do seba to, čo je s ňou spriaznené. Čo ducha teraz ešte obklopuje, je domnienka, že jeho celá činnosť by mala byť venovaná zmyslovému svetu. Sú vysoko nadané osobnosti, ktoré ale veľa neuvažujú o niečom inom, než o tom, čo sa deje v zmyslovom svete. Je to presvedčenie, ktoré sa dá označiť za materialistické. Toto presvedčenie musí byť rozptýlené, a k tomu dochádza v siedmej oblasti.

V nej duše vidia, že v pravej skutočnosti sa nevyskytujú žiadne predmety pre materialistické zmýšľanie. Duch je tu zbavený všetkých pút. Vznesie sa teraz do oblastí, kde bude žiť iba vo svojom vlastnom prostredí. Duša splnila svoju predchádzajúcu pozemskú úlohu, a po smrti sa rozplynulo, čo z tejto úlohy zostalo ako puto pre ducha. Tým, že duša premohla tento pozostatok, je sama navrátená svojmu živlu.

Vidíme, že človek postupne odkladá to, čo na ňom následkom spojenia s fyzickou telesnosťou sa prichytilo ako priame spriaznenie s ňou. Duša patrí dlhšie alebo kratšie do určitej oblasti podľa toho, aké predpoklady si vytvorila vo fyzickom živote. Kde je spriaznenosť, tam zotrváva tak dlho, pokiaľ je spriaznenosť zrušená. Kde nie je spriaznenosť, prechádza možnými účinkami bez toho, aby ich pocítila. Všetky tieto opisy popisujú len základné vlastnosti duševného sveta vo všeobecných rysoch.