So zomrelými komunikujeme v myšlienkach

Čo sa týka komunikácie so zomrelými to, čo sa deje u duchovného bádateľa vo vedomí, u bežného človeka zostáva v podvedomí. Všetci majú vzťahy so zomrelými. Len väčšina v podvedomí. Dajme tomu, že človek, ktorému sa zjavil duchovný svet, stojí pred určitým zosnulým. Tu sa ukáže, že keď sa k zosnulému obrátime rečou, nerobíme to samozrejme fyzickými slovami, ale v myšlienkach. Ak sa obrátime na zomrelého myšlienkovou rečou, potom, ak je vzťah k zomrelému skutočný, nastane naozajstný pocit: To, čo sa sami zomrelého pýtame, alebo čo zomrelému oznamujeme, to prichádza od neho. Z fyzického života sme zvyknutí, že keď sa niekoho niečo spýtame, niečo mu hovoríme, tak počujeme hovoriť sami seba, smerujeme slová k nemu.

Presne obrátene je to vtedy, ak nadviažeme vzťah k zosnulému. Keď mu chceme niečo povedať a vzťah je skutočný, tu máme pocit, že my sami sme vnútorne nečinní. Keď totiž to, čo sa chceme opýtať alebo oznámiť, sa naozaj k nemu dostane, potom sa nám to pre náš pohľad javí tak, ako keby slová, teda myšlienky prichádzali od neho k nám. Vtedy k nám hovorí. A čo nám hovorí, to vystupuje z hlbín našej vlastnej duše ako odpoveď alebo oznámenie. Vzťah je presne opačný k vzťahu, ktorý máme k človeku na fyzickej úrovni.