Podstata únavy

Môžeme povedať: človek sa unaví, pretože opotrebuje svoje svaly a pretože svalom sa musia privádzať nové sily. V tomto prípade by sme mohli definovať: človek sa unaví, pretože svoje svaly opotrebuje prácou. Na prvý pohľad taká definícia vyzerá prijateľná. Lenže nie je pravdivá. Ale dnes je to už tak, že sa pracuje s pojmami, ktoré vyzerajú tak, že sa dotýkajú skutočností zhora, ale nechcú vnikať do podstaty. Lebo pomyslime, že by sa svaly naozaj mohli unaviť: Aké by to mohlo potom byť so srdcovým svalom? Ten sa ale vôbec neunaví. Pracuje vo dne v noci, neustále a aj iné svalové oblasti ľudského a zvieracieho tela sú v ustavičnej činnosti. Nie je správne hovoriť, že vo vzťahu medzi prácou a svalom môže spočívať niečo pre vysvetlenie únavy.

Kedy sa unaví zviera alebo človek? Keď práca neprináša príčinu vplyvom organizmu, vplyvom životného procesu, ale keď je prinášaná samotným vonkajším svetom, to znamená svetom, s ktorým môže živý tvor vplyvom svojich orgánov nadviazať vzťah. Teda keď živý tvor vykonáva prácu na základe svojho vedomia, dotknutý orgán sa unaví. V životnom procese samo o sebe nespočíva nič, čo by malo byť príčinou únavy. Takto teda musia byť životné procesy zvedené s niečím, čo k nim vôbec nepatrí, ak majú byť unavené. Teda len to, čo okľukou cez proces uvedomovania, vplyvom popudu k uvedomovaniu je k živej bytosti privádzané, môže byť príčinou únavy. Nemalo by teda vôbec zmysel u rastlín hovoriť o únave. Môže sa teda povedať: Vo všetkom, čo má živú bytosť unaviť, musí niečo cudzieho byť v opozícii, musí byť do nej vsunuté niečo, čo nespočíva v celej jej vlastnej prirodzenosti.

Tak môžeme povedať, že porucha životného procesu, ktorá nastane únavou, poukazuje už úplne druhoradým spôsobom na to, že to, čo nachádzame v duševnom živote, nezrodilo sa z fyzického tela, ale je v úplnom rozpore so zákonmi tohto života. Rozpor medzi zákonmi vedomého života a zákonmi života a životných procesov vysvetľuje, čo je dané v únave. Preto môžeme povedať, že únava vyjadruje, že to, čo sa k životnému procesu pridružuje, musí mu byť cudzie, a preto môže len rušiť. Teraz môže životný proces podstatne vyrovnávať, čo je vplyvom únavy opotrebované, pomocou spánku a pokoja. Ale opotrebovanie je spôsobené tým, že voči starému životnému procesu vystupuje niečo nové.