Človek

Štvornosť fyzického tela
Mužské a ženské telo
Mužský a ženský mozog
Prečo fyzické telo hnije?
Telo človeka v budúcnosti
Fantóm fyzického tela
Dedičnosť
Vzťah medzi fyzickým a éterickým srdcom
Utváranie ľudskej hlavy
Podstata únavy
O štítnej žľaze

Dedičnosť

Až za mesačnej epochy vystupuje vplyv astrálneho tela. Predtým tu neexistovalo. Toto astrálne telo prirodzene zmenilo aj fyzické telo človeka. Preto sa nám dnes javí fyzické telo nielen tak, akým sa stalo skrze dobu saturnskú a slnečnú, ale akým sa stalo vplyvom týchto síl a vplyvom síl astrálneho tela a ja. Dedičné je skrze spolupôsobenie oboch pohlaví len to u fyzického tela, čo súvisí s vplyvom astrálneho tela na telo fyzické. Zatiaľ čo všetko, čo ako zákony treba odvodzovať z doby slnečnej a saturnskej, nemá vôbec nič čo robiť so spolupôsobením oboch pohlaví. Časť ľudskej prirodzenosti je bezprostredne prijímaná - nie od druhého pohlavia, ale bezprostredne od makrokozmu. To znamená: Čo v sebe nesieme, to vôbec nepochádza od spolupôsobenia oboch pohlaví. Od nich pochádza iba to, čo je závislé na našom astrálnom tele, zatiaľ čo veľkú časť ľudskej prirodzenosti nesieme v sebe tak, že je prijímaná - napr. od matky - bezprostredne z makrokozmu, vôbec nie okľukou cez druhé pohlavie. Preto musíme v ľudskej prirodzenosti rozlišovať takú časť, odvodzujúcu sa zo spolupôsobenia oboch pohlaví, a takú časť, ktorá je prijímaná bezprostredne od matky z makrokozmu. Uvážte, že tieto veci budú jasné až vtedy, keď sa nadobro dokáže rozlišovať medzi jednotlivými článkami ľudskej prirodzenosti, zatiaľ čo dnes sa všetko mätie. Lebo vo fyzickom tele máme nie niečo ukončeného, ​​ale pôsobenie síl tela astrálneho, éterického a ja. A opäť je nutné rozlišovať také sily, za ktoré ďakujeme vplyvu makrokozmu, a také, ktoré treba pripisovať spolupôsobenie oboch pohlaví.

Avšak aj skrze otcovskú prirodzenosť je prijímané niečo, čo nemá nič spoločné so spolupôsobením oboch pohlaví. Zatiaľ čo určité nástroje a zákony, ktoré sa vôbec nezakladajú na pohlavnej dedičnosti, sú prijímané a priamo vštepované okľukou cez materský organizmus z makrokozmu, okľukou cez otcovský organizmus sú z makrokozmu vštepované zákony, idúce duchovnou cestou. Čo ale vzhľadom k organizmu matky vôbec nepochádza od spolupôsobenia oboch pohlaví, to pôsobí spoločne s niečím, čo zasa pochádza nie od spolupôsobenia oboch pohlaví, ale od otcovského prvku. Dochádza teda k svetovému, makrokosmickému pochodu, ktorý sa prejavuje v telesných údoch a formách. Chybuje sa tým, keď sa vývoj ľudského zárodku popisuje tak, že sa všetko odvodzuje od dedičnosti, zatiaľ čo veci sú prijímané z makrokozmického prvku.