O štítnej žľaze

Bez štítnej žľazy má človek mentálne problémy. Ale pokiaľ dostáva hormóny štítnej žľazy, môže sa duševný život rozvíjať. Pokiaľ sa podávajú hormóny štítnej žľazy, človek môže viac-menej normálne fungovať, keď sa prestanú podávať, stav sa opäť zhorší. Máme tu čo robiť s orgánom, ktorého produkt môžeme predávať priamo nášmu organizmu - a potom pôsobí. Tak je to iba u orgánov, ktoré majú intímny vzťah k nášmu éterickému telu. Niečo také ako u štítnej žľazy je možné len tam, kde existuje intímny vzťah k éterickému telu. Kde existuje podobný vzťah k astrálnemu telu, tam niečo také možné nie je.

Je teda pozoruhodné, že človek takpovediac zhlúpne, ak nemá štítnu žľazu, a že sa zase vráti do normálu, ak sa mu podajú hormóny štítnej žľazy. Zdá sa to byť zvláštne, pretože sa tým nedá predsa uznať, že tým je poškodzovaný mozog. Duchovná veda ukazuje, že človek vôbec nehlúpne, keď sa mu odstráni štítna žľaza. Možno povedať: "Veď ale fakty ukazujú, že človek zhlúpne!" Avšak v skutočnosti ľudia prepadnú mentálnym problémom nie preto, že nemôžu myslieť, ale že im chýba možnosť, mať nástroj vzhľadom k pozornosti, venovanej okoliu. Stanete sa mentálne postihnutým nie preto, že by vám snáď chýbal rozum, ale že otupíte v pozorovaní svojho okolia. A otupenosť je niečo iné ako strata rozumu. Človek nemusí stratiť rozum, keď ho nerozvíja, pretože nerozvíja pozornosť. Keď o nejakej veci nerozmýšľate, nemôžete sa o nej vyjadriť. Najskôr musíte premýšľať, ak chcete k nejakej veci zaujať stanovisko. Účasť, živý záujem veci je podlomený, ak sa odstráni štítna žľaza. Ľudia stratia účasť - a síce tak silno, že nepoužívajú svoj rozum!