Rozdiel medzi mozgom a srdcom

Medzi mozgom a srdcom je s ohľadom na kozmický vývoj veľký rozdiel. Keď človek prejde bránou smrti a prechádza životom medzi smrťou a novým narodením, jeho mozog je výtvorom bohov. Je prestúpený silami, ktoré po prechode človeka bránou smrti v podstate odídu a v budúcom živote je mozog vybudovaný znova, vrátane príslušných vnútorných síl, nielen jeho hmota. Teda aj príslušné vnútorné sily sú novo vytvorené. Pri srdci to tak nie je. V jeho prípade sa vec má tak, že fyzické srdce síce nepretrváva, zato však pretrvávajú sily, ktoré v ňom pracujú. Tieto sily sa vracajú do astrálna a do Ja a existujú ďalej aj medzi smrťou a novým narodením. Tie isté sily, ktoré tlčú v našom srdci, budú tĺcť aj nabudúce pri našej novej inkarnácii. To, čo pracuje v mozgu, je preč a v ďalšej inkarnácii sa neobjaví, avšak sily, ktoré tepú v srdci, budú v budúcej inkarnácii opäť tu. Ak sa pozrieme do hlavy, môžeme povedať: V hlave pôsobia neviditeľné sily, ktoré skladajú mozog. Akonáhle však človek prejde bránou smrti, sú tieto sily odovzdané kozmu. Keď ale počujeme tlkot ľudského srdca, počujeme duchovné sily, ktoré tu sú nielen v tejto inkarnácii, ale budú žiť aj v tej budúcej, pretože prechádzajú smrťou a novým narodením.

Tieto veci nádherným spôsobom tušila ľudová duša. Preto kladie taký dôraz na cítenie tepu srdca - nie snáď preto, že by si toľko cenila fyzického srdcového tepu, ale kvôli tomu, že ak sa pozrieme na srdcový tep človeka, pozeráme na niečo oveľa večnejšieho.

Ak máme cnosť odvahy a statočnosti, môžeme na túto statočnosť vynakladať len časť istých síl. Druhú časť musíme vynakladať na orgány, ktoré slúžia ako orgány statočnosti. Sú to orgány, pre ktoré vždy ešte musíme vynaložiť časť týchto síl. Ak nie sme nadaní statočnosťou, ak si nevytvárame cnosť odvážnosti, ak sa poddávame, ak ustupujeme zbabelo pred životom, ak sa odovzdávame ťarche svojho bytia, potom nemôžeme oživiť sily, ktoré sa musia podieľať na rozvíjaní cnosti odvahy a statočnosti. Ak stojíme pred životom zbabelo, zostávajú nečinné aj sily, ktoré majú tepať v našom srdci. Tieto sily sú potom sejbou pre Lucifera. Lucifer sa ich zmocňuje a my ich potom v ďalšom živote nemáme. Byť zbabelý voči životu znamená odovzdať Luciferovi veľa síl, ktorých sa nám nedostane, keď si v budúcej inkarnácii budeme chcieť vybudovať srdce – tieto sily sú vlastne orgánom, nástrojom statočnosti. Prídeme potom na svet s nevyvinutými orgánmi.