Súvislosti medzi planétami, rastlinami a ľudskými orgánmi

Kozmické, astrálne sily, ktoré u rastliny pôsobia doteraz zvonku a utvárajú pri tom jej životné procesy, človek ako nositeľ duše zvnútornil. Má preto organizmus, ktorý si musí vybudovať vnútorný organický vesmír. Preto môžeme sústavu orgánov nazývať vnútornou vesmírnou sústavou. Zatiaľ čo Slnko, Mesiac a planéty pôsobia na rastlinu zvonku, majú príslušné astrálne sily v mikrokozme svoje centrá vo vnútorných orgánoch, odkiaľ vyžarujú a ovládajú životné pochody ľudského tela. Orgány teda zodpovedajú dovnútra prevrátenej planetárnej sústave. Zo zverokruhu prichádzajú všetky formujúce impulzy pre fyzické telo. Posledné dekadentné zvyšky niekdajšieho múdreho chápania týchto vzťahov sa zachovali v skutočnosti, že sa ku znameniam zverokruhu priradzujú jednotlivé telesné časti. Teda k Baranovi hlava atď.

Základom tejto vnútornej vesmírnej sústavy je krvný obeh so srdcom ako slnečným orgánom udržujúcim sústavu pohromade, práve tak ako je to v makrokozme Slnko, ktoré okolo seba zhromažďuje planetárnu sústavu. U rastliny, ktorá pôsobenie hviezd prijíma doteraz zvonku, je tu vplyv mesačného pôsobenia na tvorbu koreňov, načo stúpame cez Merkúr a Venušu do oblasti listov a kvetov. Pôsobenie nadslnečných planét Saturna, Jupitera a Marsu musíme hľadať v spätnom žiarení z kozmu, vedúcim k tvorbe plodu a semena. Keďže je vegetatívno-funkčný podiel rastliny u človeka vtiahnutý a obrátený dovnútra začlenením duše a ducha, spočíva v človeku obrátene. Vnútorný mesačný orgán, ktorý zodpovedá koreňovej oblasti rastliny, nájdeme u človeka hore v hlave. Je ním mozog so svojou zrkadliacou silou sprostredkujúcou vedomie. Ďalej smerom nadol nasleduje vnútorný Merkúr - pľúca, ktorých činnosť zodpovedá dýchajúcej listovej oblasti u rastliny. Konečne máme v človeku obličky ako vnútornú Venušu, oblasť, ktorá u rastliny zodpovedá kvetu, spojenú s celou rozmnožovacou sústavou a hlboko zabudovanú do procesu krvi. Krv tiež svojím spôsobom kvitne, rozplýva sa, má tendenciu ustavične prechádzať z fyzickej do éterickej oblasti a musí byť neustále výdatne obnovovaná. Obličky so svojou stavbou podobnou kvetnému kalichu, obsahujúci tisíce kvietočkov podobných glomerul z červenej krvi, ukazujú imaginatívno-umeleckému pohľadu príbuznosť s kvetovou oblasťou rastliny.

Mesiac - mozog
Merkúr - pľúca
Venuša - obličky
Slnko - srdce
Mars - žlčník
Jupiter - pečeň
Saturn - slezina

Do dolného kolobehu sú začlenené - slezina, pečeň a žlč, ktoré majú čo do činenia s výstavbou a vnútornými procesmi látkovej výmeny, zodpovedajúcimi tvorbe plodu a semena u rastliny. Predstavujú náš vnútorný Saturn, Jupiter a Mars. Slezina, ktorá je vnútorným saturnským orgánom, má v mikrokozme človeka podobnú úlohu ako najvzdialenejšia planéta Saturn, ktorý ako strážca obieha slnečnú sústavu a musí všetky pôsobenia prichádzajúce zvonku zo zverokruhu a ostatného vesmíru prevádzať na rytmy slnečnej sústavy. Slezina plní v látkovej výmene v mikrokozme človeka tú istú úlohu: musí vyrovnávať všetky nepravidelnosti, všetky cudzie rytmy potravinových látok. Túto činnosť vykonáva éterické telo sleziny. Náš vnútorný Jupiter, múdry alchymista, za ktorý musíme označiť pečeň, ovláda všetko hospodárenie s látkami. Tu sa organické substancie budujú, odbúravajú, prebudovávajú, detoxikujú, mobilizujú a ukladajú. Všetko sú to deje, ktoré svedčia o nekonečnej múdrosti astrálneho tela a ja patriace k pečeni. Žlč, ktorá ako vnútorný Mars síce neobsahuje fyzické železo, zato však marsické tajomstvo pútania ducha na hmotu, sa v látkovej výmene stará o to, aby sily ja, sily individuality prenikali až dole do fyzickej oblasti a celá látková výmena zostávala prístupná nielen astrálnemu telu, ale aj pôsobeniu ja.

Zostáva vysvetliť, prečo sa obličky ako podslnečný orgán nenachádzajú nad bránicou ako obidva ostatné. Tu sa musíme pozrieť na veľké vývojové skutočnosti. Obličky sa v embryu postupne zakladajú veľmi vysoko hore (prvoobličky) a sú zostupujúcim orgánom. Ich postupná premena sprevádza zostup ja človeka z jej existencie v nadzmyslovom svete v plnej harmónii so slnečným kozmom (Biblia tento stav opisuje slovom "raj" a zachytáva ho v obraze vyhnania z raja do bytia vo fyzických telách na Zemi, aby sa ja mohlo pomocou odporu vyvíjať v slobodnú individualitu. Skôr človek dýchal svetlo, teraz začína dýchať vzduch. Obličky, ktoré tak úzko súvisia s dýchaním a oduševnením, zostupujú a spájajú sa s oblasťou látkovej výmeny. Astrálne telo už nemôže pôsobiť len zvonku ako u kvetu rastliny, ale rozvinutím dýchania vzduchu sa musí vnoriť do telesnosti a vyžaruje teraz z obličiek do celej oblasti látkovej výmeny. Obličky sú z imaginatívneho pohľadu materializovaným kvetom, zachyteným v tepnovom krvnom prúde, ktorý do seba poníma plný inkarnačný ráz nádychu a vedie ho ďalej do ústrojnosti. Táto zanorená časť astrálneho tela sa uplatňuje v premene červenej krvi v modrú, v tvorbe kyseliny uhličitej. Na druhej strane je pečeň ako naše vnútrokozmické laboratórium na spracovanie látok začlenená do vrátnicového modrého krvného prúdu. Keď svoju prácu dokončí, je krv vedená obehom k pravému srdcu, kde je pripravovaný výdych a tým aj uvoľnenie, teda parciálna exkarnácia.