Nutnosť existencie zla kvôli nášmu vývoju

Silný pocit ja nesmie zasahovať do života duše v zmyslovom svete spôsobom primeraným pre astrálny svet. Ak to robí, stáva sa v zmyslovom svete zdrojom nemravných sklonov, nakoľko tieto súvisia s egoizmom. Duchovná veda vidí v tomto bode svojho pozorovania sveta pôvod zla v ľudskom jednaní. Ak niekto verí, že poriadok sveta by mohol existovať aj bez síl, tvoriacich zdroj zla, znamenalo by to tento poriadok sveta odmietnuť. Keby tu tieto sily neboli, nemohla by sa éterická bytosť človeka vyvíjať. Tieto sily sú silami dobrými, ak pôsobia len v elementárnom svete, zlo vytvárajú tým, že nespočívajú v pokoji v hlbinách duše a neriadia tu pomer človeka k elementárnemu svetu, ale že sú prenesené do prežívania duše v zmyslovom svete a tým sa premieňajú na pudy egoizmu. Pôsobia potom proti láskavosti a práve tým sa stávajú pôvodcami nemravného správania.

Ak prechádza silný pocit ja z éterického tela do fyzického, spôsobuje to nielen zosilnenie egoizmu, ale aj oslabenie éterického tela. Nadzmyslové vedomie musí urobiť objav, že pri vstupe do nadzmyslového sveta je nevyhnutný pocit ja tým slabší, čím silnejší je egoizmus v prežívaní v zmyslovom svete. Egoizmus nerobí človeka v hlbinách jeho duše silným, ale slabým. A keď človek kráča bránou smrti, pôsobí egoizmus, rozvinutý v živote medzi narodením a smrťou, takým spôsobom, že dušu oslabuje voči prežitkom nadzmyslového sveta.