Materialistická a idealistická reč

Vo vnútri človeka žijú duševné popudy k vysloveným slovám. Každému slovu odpovedá duševný popud, a duševný popud je tým silnejší, čím človek hovorí idealisticky, čím si je viac vedomý, že v slovách je obsiahnutý aj duchovný význam. V noci človek berie so svojím ja a so svojím astrálnym telom so sebou do duchovného sveta tiež duchovno - duševnú stránku reči. Vracia sa zase k duchovnému pôvodu.

Kto má len materialistickú reč, nenachádza počas spánku spojenie so svetom Archanjelov. Ten však, kto má reč idealistickú, nachádza spojenie so svetom Archanjelov. Tragika civilizácie, už podľa materialistickej reči, je v tom, že ľudia môžu, následkom zmaterializovanej reči, stratiť v noci spojenie so svetom Archanjelov. To je naozaj niečo veľmi smutné, ako ľudia vždy viac a viac zabúdajú dávať svojim slovám duchovný obsah, a tým strácajú spojenie s duchovným svetom na správnom mieste u Archanjelov.