Modlitba pripravuje na duchovný svet

Skôr dostával človek modlitby, ktoré si hovoril večer pred zaspaním a ráno po prebudení, a to bolo dobré, lebo posilňoval svoju dušu duchovnými silami, keď ju pripravil na duchovné svety, skôr než do nich vstúpil, a keď ich opustil, svoju dušu ešte raz prenikol vyššími silami, takpovediac si nasal duševné sily z duchovných svetov.

Tri ríše nachádzajúce sa pod človekom, nerastná, rastlinná a živočíšna, sú prestúpené duchovnými silami, ktoré sa neustále obnovujú, rovnako tak štyri živly oheň, voda, vzduch a zem. U človeka je tomu inak. Ak sa s týmito duchovnými silami sám nespojí, nezíska ich. Keď zaspí, bez toho aby sa pripravil, nedostane sa mu vo svetoch, do ktorých potom vstúpi, žiadneho prísunu duchovných síl. Materialistický človek, aj keby bol akokoľvek učený, vedecky akokoľvek na výške, ak večer vstúpi do duchovných svetov nepripravený, stojí v nich hlboko pod prostým človekom, ktorý sa s nimi už spojil svojou modlitbou.

V našej materialistickej dobe, ktorej vedecké výdobytky sú tak nesmierne obdivuhodné, sa človek viac a viac zabúda modliť. Zaspáva a prebúdza sa so svojimi všednými myšlienkami. V dôsledku tohto zanedbania sa totiž niečo deje. Zakaždým tým na fyzickej pláni zabije niečo z duchovného života, z duchovných síl. Človek vstupuje do duchovných svetov nevedome. Keď zaspí napríklad o jedenástej hodine večer, nepripravený, a keby sa o dvanástej prebudil v duchovných svetoch, vôbec by sa v nich nevyznal, mal by pocit, že sa rozprestiera cez nesmierne priestory, že stratil svoj stred. Nachádzal by sa v tom, čo sa nazýva extázou, "bez seba".

Táto extáza bývala v dávnych druidských mystériách umelo vyvolávaná, aby žiak mohol vedome prežiť vyššie svety. Aby sa ale žiak nestratil, aby neprišiel o svoje ja, muselo pri ňom stáť dvanásť pomocníkov, ktorí do neho vo chvíli, keď sa dostal do extázy, vliali celú silu svojich čistých ja. Toľko sily bolo treba, aby sa zabránilo tomuto rozplynutiu!