Vedomý spánok

Keď zaspávame, cítime najprv, ako sa v našich článkoch sily vôle upokoja, ako okolo nás nastáva akýsi súmrak, ako zmysly vo svojej činnosti poľavia. Potom prejdeme do bezvedomia. Pri koncentrácii musí všetko vonkajšie nastať ako v spánku. Zmysly musia byť oslobodené od všetkých dojmov vonkajšieho sveta. Oko musí rovnako tak málo vidieť ako v spánku, ucho rovnako tak málo počuť ako v spánku a tak ďalej. Potom sa všetok duševný život spojí a sústredí sa na jednu predstavu. To je radikálny rozdiel od spánku. Tento stav by sa dal nazvať plne vedomým spánkom. Zatiaľ čo v spánku sa v duševnom živote rozšíri temnota nevedomia, žije zvýšeným duševným životom ten, kto sa chce stať duchovným bádateľom, namáha všetky sily duševného života a používa ich pre jednu predstavu.

Nezáleží na tom, že pozorujeme túto predstavu, dáva nám len príležitosť uchopiť naše duševné sily, zhutniť ich. Na tomto zhutnení duševných síl záleží. Tým dospejeme k tomu, že to duchovne-duševné, ktoré je v nás obsiahnuté, vylúčime z fyzickej telesnosti, oslobodíme ho z fyzicky telesného. Väčšina ľudí potrebuje v podobných koncentráciách dlhoročné cvičenia. Možno ich udržať len niekoľko málo minút, nanajvýš časť hodiny, ale musia sa opäť a opäť opakovať, až sa podarí sily, ktoré inak v ľudskej prirodzenosti len driemu - vo všednom živote sú tu tiež, avšak driemu - zosilniť tak, že sa stanú účinnými v našej duši a vytrhnú duchovno duševno z fyzickej telesnosti.

Keď sa duchovnému bádateľovi podarí energiou a vytrvalosťou, oddanosťou k svojim cvičeniam sa dostať k plodu svojich cvičení, dospeje potom k zážitku, ktorý by mohol byť nazvaný predovšetkým zážitkom čisto vnútorného vedomia. Od určitého okamihu dokážeme jedným slovom spojiť zmysel so slovom, ktoré predtým bolo nezmyselné. Vieme, že sme mimo svoje telo. Som, chápem a prežívam svoje vnútro, mimo svoje telo.