Človek

Tri sily pôsobiace na človeka behom spánku
Materialistická a idealistická reč
Myslenie, hovorenie a pohyby nahrádzajú v spánku duchovné hierarchie
Oko srdca
V spánku si pohlavnosť neberieme do vyšších svetov

Vnímanie okom srdca

Najprv je tomu tak, že môžeme rozoznávať rôzne sféry, ktorými putujeme medzi zaspaním a prebudením. Prvá sféra je tá, v ktorej sa ľudské ja a ľudské astrálne telo cíti spojené s pohybmi planetárneho sveta. Nie je tomu tak, ako by sme do seba každej noci prijímali celý pohyb planét, ale to, čo v sebe nesieme ako odtlačok, je malým obrazom, v ktorom sú odtlačené pohyby planét. Ale u každého človeka je tomu inak.

Sprvu po zaspaní každý človek prežíva pohyb planét takým spôsobom, že všetko, čo sa vo svetovom priestore deje medzi planétami, prežíva vnútorne vo svojom astrálnom tele v náznaku akéhosi planetárneho glóbu. A tá časť astrálneho tela, ktorá je počas bdenia včlenená do srdca, sa v okamihu, v ktorom prechádzame do stavu spánku, stáva naším okom srdca - táto časť sa stáva vidiacou pre to, čo sa takto deje. Oko srdca vníma, čo tu človek prežíva, hoci toto vnímanie je u súčasného ľudstva veľmi temné.

A čo tu človek prežíva, je týmto okom srdca vnímané tak, že oko srdca pozerá v najbližšej dobe po zaspaní späť k človeku, ktorý ako fyzické a éterické telo leží na lôžku. A to, čo je tu vnútorne prežívané v astrálnom tele ako obraz planetárnych pohybov, to nám žiari späť z nášho vlastného éterického tela, takže z toho potom vidíme zrkadlový obraz zo svojho vlastného éterického tela.

Pre súčasnú ľudskú konštitúciu je tomu tak, že ľudia po precitnutí okamžite zabudnú na ono temné vedomie, ktoré mali v noci pôsobením svojho oka srdca. Toto temné vedomie doznieva nanajvýš v takých snoch, ktoré síce ešte majú vo svojej vnútornej pohyblivosti niečo z planetárneho pohybu, ale včleňujú sa do nich obrazy zo života, ktoré v podstate vnikajú do týchto snov závislých na planetárnom pohybe. Obrazy vnikajú dovnútra, pretože astrálne telo sa ponára do tela éterického.