Kto si neosvojí duchovné predstavy, zostane uväznený v pozemskosti

V dobe, keď sa šíri nevyhnutne materialistické zmýšľanie, prepásnu ľudia veľmi ľahko možnosť, aby si osvojili počas svojho pozemského života duchovné predstavy. Človek, keď zanedbá to, aby si počas svojho pozemského života osvojil duchovné predstavy, je do pozemského života uväznený, zakliaty, v istom zmysle z tohto pozemského života nemôže von a tým sa stane ničivým ohniskom. Mnoho z toho všetkého, čo vo sfére zeme pôsobí ako ničivé sily, prichádza od takých do zemskej sféry uväznených zomrelých. S takými ľudskými dušami musíme mať skôr súcit, než ich kriticky posudzovať. Po smrti totiž nie je pre zomrelého nijako ľahké zažívať, keď musí zostať v ríši, ktorá mu vlastne nie je primeraná. A touto ríšou je v tomto prípade nerastná a rastlinná, aj nerastná ríša, ktorú v sebe nesú živočíchy, ktorú v sebe nesie sám človek – tieto bytosti sú nerastnou ríšou preniknuté. Pre tých, ktorí do seba neprijali žiadne duchovné predstavy, je to tak, že sa po smrti desia týchto zážitkov, ktoré vyvolávajú pocity, že nemôžu do ríše, ktorá pôsobí v duchovnosti živočíchov a človeka, že môžu len do ríše, ktorá je nerastnej a rastlinnej prirodzenosti.

Je ťažké to popísať, keďže ľudská reč slov na to nemá pojmy. Nesmieme si však predstavovať, že takí zosnulí sú celkom vyradení zo života, oni sa však k tomuto životu blížia s určitou plachosťou, a vrhajú sa znova a znova späť do rastlinnej a nerastnej ríše, pretože si vytvorili predovšetkým predstavy, ktoré len pre túto ríšu zomrelých, majú istý význam.