Človek

1. Námesačníctvo
2. Jakob Böhme - Druhé videnie
Paracelsus
Kúzelné zrkadlo

3. Emanuel Swedenborg - Vnímavosť k skrytému teplu

Emanuel Swedenborg - Vnímavosť k skrytému teplu

Tak ako somnambulný typ žije v mesačných silách a typ Jakoba Böhma v silách slnečných, tak žije tretí typ v pomeroch tepla a chladu, ktoré v podstate vždy existujú v priestore v blízkosti Zeme aj v jej širšom okolí. Vo svojom bežnom živote si však na toto pôsobenie tepla zvykne. Existuje však istá jemná, veľmi vnútorná vnímavosť, ktorá sa stáva nezávislejšia na vonkajšom pôsobení tepla a chladu, zato však veľmi vnímavá, veľmi citlivá voči skrytému pôsobeniu tepla a chladu prechádzajúcemu vesmírnym priestorom. Takéto schopnosti vnímať skryté pôsobenie tepla a chladu, ktoré sa nachádza vo vesmírnom priestore vedľa obvyklých fyzických účinkov tepla a chladu, pod ktorých vplyvom je nám horúco alebo zima, dosiahol v určitom okamihu svojho života Swedenborg.

Ak chceme preniknúť do tajuplného Swedenborgovho života, prídeme pozvoľna na to, ako sa táto vnímavosť voči tepelným a chladovým pomerom vesmírneho priestoru obklopujúcich a prestupujúcich Zem objavila u Swedenborga v určitom veku v dôsledku toho, že až do tejto chvíle bol vynikajúcim vedcom v rámci oficiálnej vedy svojej doby. Swedenborgových diel v oblasti vedy je veľa. Swedenborg učencom trochu zamotáva hlavu. Musia totiž uznať, že vzhľadom k týmto geniálnym dielam bol zjavne jednou z najgeniálnejších osobností svojej doby. V istom okamihu svojho života sa však stal jasnozrivým, čo podľa názoru mnohých znamená, že sa pomiatol.

Keď nahliadneme do Swedenborgovej osobnosti, zistíme, že je to tým, že vo svojich štyridsiatich rokoch rozvinul intenzívnu lásku, prekypujúcu lásku k tomu, čo sa až doteraz naučil. Ako máloktorý iný človek na svete sa Swedenborg naučil milovať poznanie ako také. A táto láska k poznaniu samotnému ho v určitom okamihu jeho života priviedla k tomu, že dokázal svojím spôsobom nazerať do duchovného sveta, že sa dokázal stať vnímavým voči skrytým tepelným a chladovým pomerom vesmírneho priestoru. Tieto skryté tepelné a chladové pomery vesmírneho priestoru pochádzajú zo Saturnu. Vyžarovanie Saturnu do planetárneho vesmírneho priestoru našej Zeme je zdrojom skrytých síl, ktorými bol najmä Swedenborg v určitom okamihu svojho života preniknutý.

V dôsledku toho sa potom stal zvlášť vnímavým voči prázdnu, ktoré je opakom plnosti obklopujúcej nás všade v zmyslovom svete. Jedného dňa sa mu otvorila vnímavosť voči prázdnu. Otvorila sa mu však inštinktívne a on sám o to neusiloval. Neprešiel žiadnym podobným vývojom, ktorý Rudolf Steiner opísal v knihe Poznávanie vyšších svetov. A tak pozeral do sveta, do ktorého - nie je tým myslený svet fyzicko-zmyslový - človek pozerá len vtedy, keď prenikne to, čo vesmírnym priestorom prúdi ako tepelné a chladové pomery, to znamená žiarenia Saturnu. Kvôli tomu bolo jeho zrenie veľmi zvláštne.

Keď čítame, čo Swedenborg podal ako výsledky tohto svojho zrenia, zisťujeme, že majú v podstate charakter takmer až éterizovaných, zjemnelých pozemských zážitkov. Duchovia, ktorých vníma, anjeli, archanjeli atď., sa síce pohybujú nezávisle na gravitácii atď., ale pohybujú sa takmer v rovnakej miere ako pozemské bytosti. Človek si môže klásť otázku: Je svet, ktorý Swedenborg vnímal, skutočný? Alebo je to niečo, čo zo svojho vnútorného naplnenia premietal von do prázdna? Neplatí ani jedno. Okrem sveta, do ktorého človek vidí svojimi fyzickými zmyslami, a sveta, ktorý pociťuje ako ten druhý, éterický svet, nás obklopuje tiež čisto duchovný svet, v ktorom žijú a pohybujú sa duchovné bytosti, ktoré nikdy nezostúpia na Zemi. Avšak tieto bytosti, ktoré žijú a pôsobia v čisto duchovnom svete, musia zasahovať do pozemského života. Preto musia to, čo robia v čisto duchovnom svete, oznamovať zemskému éteru. Zem je obklopená a prestúpená zemským éterom. Mimo Zeme sa nachádza svet duchovne činných bytostí. Tento svet duchovne činných bytostí vstupuje do zemskej oblasti. Zem je tým, čím je, len vďaka činnosti duchovne činných bytostí. Táto činnosť vyžaruje do zemskej oblasti, zase však žiari späť a zobrazuje sa v zemskom étere. A tieto sily zemského éteru sú éterickými realizáciami duchovna stojaceho nad nimi.

Ak sa pozrieme na zemský éter okolo nás, nájdeme v ňom síce činnosť duchovných bytostí, avšak v éterických obrazoch. Tá činnosť samotná je nad ním alebo v ňom. To, čo nás na Zemi bezprostredne obklopuje, je činnosť premietaná dole, a vlastne sa najprv premieta do Zeme a zo Zeme potom späť do zemského éteru. Je to rovnaké, ako keby zrkadlové obrazy nezostávali iba obrazmi, ale začali by vyvíjať vlastnú činnosť. Tak tu máme duchovnú činnosť, ktorá je vlastne Zemou vyžarovaná späť do éteru. Táto duchovná činnosť je reálnou projekciou duchovnej činnosti. To, čo sa odohráva v ľudskom tele alebo v prírode, videl Jakob Böhme v zrkadle, a pre Swedenborga sa stala Zem zrkadlom, ktoré mu do éteru odrážalo obrazy duchovnej činnosti, duchovného sveta. Je preto rovnako správne povedať, že to všetko, čo videl Swedenborg, nie je duchovný svet, ako je správne povedať, že to duchovný svet je. Je to skrátka realizovaný zrkadlový obraz realizovaný zrkadlom samotnej Zeme. Bolo to pravé videnie zrkadlových obrazov skutočnosti, ktorá je mimo dotyčného.

To vnímal Swedenborg. V zemskom étere vnímal spôsob, akým tu nadzmyslové bytosti rozvíjajú sily, ktoré potom hrajú úlohu v živote ľudí i inak v pozemskom živote. Pretože tieto éterické sily, čo nie sú anjeli a archanjeli samotní, ale sily vibrujúce v éteri, hrajú úlohu v živote Zeme aj v živote ľudí. Dnes je abnormálne, aby niekto videl do týchto skrytých éterických síl, ktoré v okolitom étere vytvárajú éterický odraz vyšších praobrazov ducha. Bolo to však normálne v dávnejšej epoche vývoja Zeme, v dobe saturnskej. Človek bude raz môcť prežiť dobu venušskú, a až uplynie doba Venuše, nastane doba Vulkánu. To sa ako zvláštny druh zrenia objavilo u Swedenborga: v akej podobe kedysi existovala Zem, ako sa zjavovala ľuďom vtedajšej doby a ako sa im zase raz bude zjavovať.

Ak človek dospeje k vedomému preniknutiu toho, čo Swedenborg vnímal ako obrazy v éteri, ak teda postaví proti prázdnote vesmírneho priestoru svoju vlastnú plnosť, potom pre exaktné jasnozrenie najprv zmiznú bytosti, ktoré sa Swedenborgovi étericky zrkadlia, tieto bytosti najprv pre éterické zrenie zmiznú. Začnú však byť počuteľné pre duchovný sluch. Keď sa človek zbaví, - týchto vizionárskych výjavov - začnú sa z nich stávať inšpirácie, ktoré mu z duchovného sveta zaznievajú do vedomia.

Môžeme teda povedať, že to, čo bolo u Swedenborga nevedomou imagináciou (pretože sa to vynáralo v éterických odrazoch), sa z éterickej imaginácie - keď človek starostlivo dbá napomenutie Strážcu prahu (čo Swedenborg nemohol) - premení v astrálnu inšpiráciu, ktorá sa v človeku môže zase plne vedome vynoriť. Tým je charakterizovaný vzťah týchto skôr podvedomých stavov, teda typ námesačného človeka, typ Jakoba Böhma a typ Swedenborga, k tomu, čo sa dá vedome dosiahnuť v intuícii, imaginácii a inšpirácii. Poradie je tu popisované z hľadiska kozmu.

Keď nepostupuje človek podľa názvov, ale podľa vecí, a ak poradie opisuje z rôznych hľadísk, musí zmeniť poradie, rovnako ako sa niekedy môže zmeniť poradie pre perspektívny pohľad: Ak budú stáť dvaja ľudia a ja budem stáť medzi nimi, budem mať jedného vzadu a druhého vpredu, ak však prejdem za toho, čo stojí za mnou, budem mať oboch pred sebou. Tak sa tiež premieňajú veci vo vesmírnom priestore podľa uhlov pohľadu, ktoré človek musí zaujať. Preto tiež v prednáškových cykloch Rudolfa Steinera sa objavujú veci v rôznom poradí, pretože sú podávané z rôznych stanovísk. Kto to nepochopí a bude postupovať podľa abstraktného hľadiska, ten si povie: veď to vzájomne nesúhlasí. Ale len ten, kto popisuje na základe predpokladov, môže neustále hovoriť veci, ktoré budú súhlasiť. Kto však popisuje na základe skutočnosti, musí postupovať podľa toho, aká je skutočnosť - a tá sa z rôznych hľadísk môže ukazovať ako rozporná.