Námesačníctvo

Ak je človek na základe inštinktívneho osudu miesto do tiaže uvedený do oblasti bez tiaže, zmocnia sa ho vonkajšie sily spočívajúce mimo Zem. Ak chodí človek vo fyzickom svete po Zemi - aj keď leží - je vždy vystavený tiaži. Keď je ale na určité momenty tejto tiaže zbavený, dostaví sa miesto tiaže protiúder - protitiaž. Človek v sebe prežije silu, ktorá ho vlastne ťahá preč od Zeme, miesto aby ho k Zemi upútavala. Je to tá istá sila, ktorá okrem odrazeného svetla vychádza z Mesiaca. Ak teda človek chodí po Zemi, je v bežnom živote vystavený zemskej tiaži. Je držaný na Zemi. Keď je vzhľadom k svojej karme na isté momenty svojho života tejto zemskej tiaže zbavený, začnú pôsobiť mesačné sily ako protitiaž, ako antigravitácia a účinkujú v človeku, ktorý vstane a začne chodiť, aj keď spí. Je potom vystavený silám, ktoré v jeho ľudskej bytosti pôsobia v jeho fyzickom a éterickom tele a sú príbuzné silám, ktoré odráža Mesiac nielen v podobe svetla, sú príbuzné mnohým ďalším silám odrazeným Mesiacom k Zemi.

Tieto sily človeka priťahujú a neustále ho chcú od Zeme odtrhnúť. A v tomto okamihu svojho života, kedy sa ho namiesto gravitačných síl Zeme zmocnia antigravitačné sily Mesiaca, pôsobiace opačne než sily Zeme, sa môže začať potulovať, ako tomu býva u námesačných ľudí. Sily, ktoré potom v človeku vládnu, sú uplne iné ako normálne zemské sily. To však platí len pre dnešný stav ľudstva. Tieto sily, ktoré vidíme len u námesačného človeka, sú dnes abnormálne. Keď bude pod vplyvom mesačných síl chodiť po streche a vy na neho zavoláte pozemským menom, spadne dolu. Keď spadne, okamžite sa dostane do oblasti zemských síl, spôsobom, akým dnes ľudia dostávajú meno, ho totiž dostávajú len dnes. V iných epochách vývoja Zeme také mená nedostávali. Avšak to, čo tu vládne v človeku, bolo v iných epochách Zeme normálnym.

Kto celú vec chápe, vidí pozemského človeka v stave, ktorý dnes nazývame normálnym, spojeného so súčasnými silami Zeme. Námesačný človek ho odkazuje k epoche vo vývoji sveta, kedy bol tento vývoj vývojom mesačným. V okamihu, keď človek vstúpi do oblasti mesačného vývoja, začne sa správať tak, ako keby vôbec nežil na Zemi vo fyzickej oblasti, ale akoby žil v astrálnom svete. Astrálne telo používa jeho fyzické telo. A to, čo astrálne telo takto fyzicky vytvára, bolo kedysi v dávnych dobách mesačným vývojom. Čo dnes ešte pripomína túto astrálnu činnosť vo fyzickej oblasti, bolo kedysi mesačným vývojom a raz ním to opäť bude. Človek potom však bude vo vedomom stave chodiť týmto spôsobom po šikmých plochách a bude schopný voľne sa pohybovať po zvislých stenách, tak ako to dnes dokážu len muchy. Upozorňuje nás to na to, čo bude v budúcnosti: na jupiterský vývoj.

Ak teda správne pochopíme námesačného človeka, môžeme na fyzickom obraze, ktorý nám takýto človek poskytuje, študovať to, čím sme prešli - avšak nie vo fyzickej hmote, ale v nekonečne jemnejšej substancii - počas mesačného bytia, a čím opäť prejdeme v budúcom, jupiterskom vývoji, keď sa naučíme v plne jasnom vedomí ovládať fyzickú substanciu. Námesačný stav tak poukazuje na niečo, čo je minulosťou a budúcnosťou vývoja sveta. V tomto smere máme čo robiť s človekom, ktorého môžeme nazývať človekom mesačným. A títo mesační ľudia sa na isté okamihy svojho života stávajú námesačnými.

To, čo spiaci človek vykonáva v námesačníkovom stave, pohybovanie sa v beztiaži, je možné vykonávať za plného vedomia duchovne, ak má človek zároveň silu zadržať sa pri tom a zostať úplne bez pohybu. Môžeme teda povedať, že námesačný človek sa riadi podnetmi mesačných síl, nevedome sa im poddáva, vykonáva každý pohyb, ktorý mu vnútia. Človek, ktorý vstúpi do vedomej exaktnej jasnozrivosti, také pohyby zadrží, žiadne nevykoná. Tým, že žiadne takéto pohyby nevykonáva, že ich všetky zadrží, sa v ňom tieto pohyby premenia a stanú sa intuíciou. Vedomá intuícia ako najvyšší exaktný jasnozrivý vývoj teda spočíva vlastne v zadržaní toho, čo námesačný človek musí vykonávať poslušný svojich inštinktov, pretože sa musí týmto silám poddať, úplne sa im otvoriť. Človek, ktorý ich premení, sa fyzickým mesačným silám neotvára, ale mesačné sily v sebe zadrží a intuitívne tým dospeje k oddanosti príslušnej duchovnosti, dospeje k intuícii.