Kúzelné zrkadlo

Je možné vidieť duchovné skutočnosti, to, čo sa odohráva v ríšach prírody, byť týmto spôsobom do istej miery spojený so všetkým, čo má v Zemi samotnej slnečný charakter, ktorý ale nie je úplne bezpečný. Možno to dosiahnuť tým, že človek uprene hľadí - nikomu to netreba radiť, je to tu uvedené len ako skutočnosť - na nejaký lesklý predmet, tým sa vyvolá fascinácia. Vonkajšia citlivosť sa tak trochu ochromí a vnútorná citlivosť vystúpi o niečo viac do popredia. Tým vzniká to, čo sa objavuje ako druhé videnie.

V dávnejších dobách sa toto druhé videnie v istých súvislostiach vyvolávalo úplne systematicky. A príbehy pojednávajúce o tomto vyvolávaní druhého videnia hovorí o takzvanom kúzelnom zrkadle. Kúzelné zrkadlá boli nástrojmi na vyvolávanie fascinácie, k utlmeniu vonkajšej vnímavosti, a tým ako protiúčinok k vyvolaniu vnútornej vnímavosti. Použitím nástroja, fyzického zrkadla sa teda vyvolávalo duchovné zrkadlenie. Pri tom nezáležalo na tom, čo človek vo fyzickom zrkadle videl, fyzické zrkadlo iba utlmilo vonkajšiu vnímavosť a jeho pomocou sa vyvolala vnímavosť vnútorná. Vznikla tak viera, že v kúzelnom zrkadle človek uvidí city a myšlienky vzdialených priateľov atď. V skutočnosti uvidel duševný stav vyvolaný týmto vonkajším zmyslovo-fyzickým zrkadlom.