Pojmy

"Hmotný svet sa skladá z atómov." "Reč sa skladá zo slov." "Myšlienkový obraz sveta sa skladá z pojmov." Čiže: "Atómy sú stavebné kocky sveta." "Slová sú stavebné kocky reči." "Pojmy sú stavebné kocky myslenia."
Približne takto si to predstavuje väčšina vzdelancov. Neuvedomujú si, že takto predstavovaný svet je dokonale mŕtvy, mŕtva je i takto predstavovaná reč, mŕtve je i takto chápané myslenie, pretože oddelenými stavebnými kockami nemôže nikdy prúdiť život. Sú pojmy skutočne oddelené stavebné kocky? Ak sa domnievame, že jasné myslenie vyžaduje čo najpresnejšie "definované" (= "ohraničené") pojmy, potom to bude pre naše vlastné myslenie možno platiť. Každá definícia má totiž za úlohu vymedziť pojem čo najzreteľnejšie, aby ho oddelila od všetkých ostatných. Ale ak budeme od pojmov požadovať, aby to boli myšlienkovo ​​uchopené skutočnosti, potom myslenie pracujúce s takto ohraničenými pojmami nebude môcť túto požiadavku splniť.

Či môžeme vôbec prenikať k hlbšiemu pochopeniu pre svet s presne ohraničenými pojmami? Je dôležité si uvedomiť, že pojmy samy nemôžu za to, že sa nám javia ako mŕtve. Sme to my sami, kto ich definovaním zbavujeme života. Ak sa zamyslíme nad obsahom akéhokoľvek pojmu, objavíme, že žiadny pojem zodpovedajúci nejakej realite sa ani nemôže uzatvárať sám do seba, naopak, je nerozlučne spojený s nespočetnými inými pojmami. Zoberme pojem "lipa". Predsa ho nemôžeme oddeľovať od pojmov "koreň", "kmeň", "list", "kvet", "plod". Ale ani od pojmov "včela", "vták", "hniezdo", od pojmov rôznych druhov hmyzu. Ani od pojmov "slnko", "svetlo", "teplo", "dážď", "vietor". Od pojmov ročných období. Ale ani od pojmov "drevo", "miazga", "med", "čaj", "liečivé účinky". A ešte od mnohých, mnohých ďalších. Poznať, čo je lipa, nemôžeme oddelením jej pojmu od iných pojmov, naopak, prehlbujúcim sa poznávaním súvislostí pojmu lipy s čo najväčším počtom iných pojmov. A ak prežívame tieto súvislosti, začne zrazu naším myslením prúdiť život.

Tak sa to má so všetkými pojmami. Ich obsah sa nám priblíži, ak prelomíme ich ohraničenie a uvedomíme si ich spojenie s čo najväčším počtom iných pojmov. Zároveň sa tak z bezvýrazných, zvädnutých, tieňovo-mŕtvych pojmov začínajú stávať pojmy stále živšie. V knihe "Theosofia" uvádza Rudolf Steiner, že naše myšlienky sú tieňovými obrazmi tvorivých duchových pravzorov všetkého stvoreného, ​​reálne existujúcich ideí v ríši ducha. V rámci popisovania tejto ríše píše:
"V duchovnom svete je všetko v ustavičnej činnosti plné pohybu, v neustálej tvorivosti.., každý z pravzorov má možnosť nadobúdať nespočetných zvláštnych podôb... A pravzory sú medzi sebou vo viac alebo menej príbuzenskom vzťahu. Nepôsobia osamotene. Jeden potrebuje pomoc druhého ku svojmu tvoreniu. Nesčíselné pravzory pôsobia často spoločne, aby vznikla určitá bytosť v duševnom alebo fyzickom svete."

Naše myšlienky budú tým menej tieňové a tým reálnejšie, čím viac sa pripodobnia týmto svojím živým duchovným pravzorom, čo znamená predovšetkým: čím viac sa nám ujasní ich vzájomné prepojenie. Definície nám môžu slúžiť k čo najrýchlejšiemu pomenovaniu veci, k tomu, aby sme zistili, že určitý strom je "lipa", nám napríklad postačí, ak vieme, aké má listy, aké kvety. O niečo málo presnejší popis listov a kvetov nám potom ešte pomôže určiť, či ide o "lipu veľkolistú" alebo "srdcovitú". Keď však na základe definície spoznáme, že určitý strom je "lipa", čo tým získame? Meno, nič viac. Sme síce schopní ho pomenovať, ale k poznaniu lipy vedie ešte dlhá cesta. Putovaním po nej musíme zistiť, kedy začína pučať, aký tvar má jej koruna, do akej výšky môže dorásť, ako sa to má s lykom pod jej kôrou, ako sa správajú jej kvety v daždi, ako vyzerá med nazbieraný včelami z jej kvetov atď. Tým sa nám pojem lipy pospája s množstvom iných pojmov, a čím viac sa takto o lipe dozvieme, tým viac si uvedomíme, ako je zasadená do sveta, že je súčasťou obsiahleho prírodného diania, že nemôžeme pochopiť jej bytosť, ak budeme ju chcieť chápať oddelenú od tohto diania. Tak môže pojem lipy postupne ožívať. Bude sa nám objasňovať, že život lipy má iný ráz než život iného stromu. Pravda je, že k takému ujasneniu nedospejeme ľahko a rýchlo definíciou, ale prehĺbeným, trpezlivým pozorovaním, pri ktorom objavíme u lipy - ako u ktoréhokoľvek iného stromu - tisícoraké nitky, spájajúce ju s celkom sveta. Pojem jedného jediného stromu sa pre nás stane sám akoby nezmerným, obsiahlym svetom.