Rozdiel medzi slovom a pojmom

Slovo je nevyhnutne ohraničené, má toľko a toľko písmen a nie je možné ho nastavovať. Zato pojem, ku ktorému sa to slovo vzťahuje, sa v ľudskom vedomí nesmie stať niečím ohraničeným. Iste: Ak vyslovím slovo, vynorí sa mi súčasne určitý pojem, ale mal by som cítiť, že tento tušený pojem je sám osebe nevysloviteľný, pretože je všeobsiahly, že to je veľký, tajuplný priestor, do ktorého človek môže prenikať stále hlbšie a objavovať v ňom jednu podivuhodnosť za druhou, stále nové vzťahy k iným pojmom, nové dobrodružstvá. Slovo sa nekryje s pojmom, je iba gestom, poukazom na neho, oknom otvárajúcim sa kamsi do nedohľadných diaľok. Gestom naznačujúcim smer k určitej skutočnosti, ktoré pozýva k prieskumnej výprave do jej nekonečnosti. Nikdy by nemalo predstierať, že je schopné akúkoľvek skutočnosť obsiahnuť. Teda slovo nie ako značka určitého pojmu, ale ako ukazovateľ smeru k nemu.

Keď sa vžívame do etymologických súvislostí, rozpúšťa sa nám dnešný abstraktný význam slov v obrazy, tu jasnejšie, tu menej jasne, ale v každom prípade vymykajúce sa akémukoľvek vysušujúcemu ohraničeniu. Porovnajte tri výrazy, obsahovo zdanlivo veľmi príbuzné, v skutočnosti - totiž, keď si uvedomíme ich etymologické zloženie - poukazujúce na znateľne rozdielne duševné deje: "premietať", "rozjímať", "uvažovať". Čo znamená "premýšľať"? Znamená to niečo "prehadzovať" ("metať") sem a tam. Ak premietame o niečom, snažíme sa to "prehadzovať", vidieť z rôznych strán, z rôznych hľadísk, aby sme sa neunáhlili jednostranným úsudkom. Čo znamená "rozjímať"? Znamená to "rozoberať", "analyzovať" určitý námet, ujasniť si všetky jeho prvky. Tradícia dala tomuto slovu navyše istý náboženský nádych. Rozjímať o určitom biblickom obsahu znamená premýšľať o ňom tak, že sa pokúšame uvedomiť si vo vnútornom sústredení každú maličkosť v ňom, tým robíme zadosť požiadavke zbožného, ​​úctyplného prístupu k posvätnému textu. Čo znamená "uvažovať" (alebo tiež "rozvažovať", "zvažovať")? Znamená to skúmať váhu, poťažkávať rôzne okolnosti, zisťovať ich závažnosť, odhaľovať ich dôležitosť.

Tieto tri slová teda označujú tri rôzne prístupy k premýšľaniu, hoci sa ich dnes užíva skoro bez rozlišovania. Keď si neuvedomujeme, z akého základu sú také slová odvodené, určite zmažeme ich pôvodnú výraznosť a ochudobníme svoju reč, olúpime ju o jej pôvodné farebné bohatstvo, o možnosť vyjadrovať charakteristické individuálne odtiene. Slová takto ochudobnené vyjadrujú už len šedivé všeobecnosti, človek stráca možnosť vyjadrovať nimi konkrétne, čo sa v ňom deje. A ruka v ruke s tým sa stráca aj možnosť vnímať zo slov druhého, čo sa deje v ňom. Zoschnuté abstraktné pojmy sa stávajú prekážkou komunikácie medzi ľuďmi.

Slovo "meditácia" sa niekedy nahrádza slovenskými výrazmi "premietanie" alebo "rozjímanie". Neprávom. Meditácia nie je ani prehadzovanie ani rozoberanie nejakej myšlienky, ale sústredené otvorenie vnútra myšlienke, zjednotenie s ňou - čo sú úplne iné duševné aktivity než premietanie alebo rozjímanie. Etymologické súvislosti teda môžu odkrývať v slovách netušené nové stránky významu.