Abstraktné myslenie prináša slobodu

Obsah myslenia našej doby nastúpil za rozvoja duše vedomej, ktorý začal v 15. st. Vtedy vystúpil intelektualizmus. Skôr mysleli ľudia, aj keď mali na mysli niečo vedecké, oveľa viac v obrazoch, ktoré predstavovali sily rastu vecí samotných, nie v abstraktných pojmoch, ako to musíme dnes robiť my. Abstraktné pojmy, ktoré nás vychovávajú k čistému mysleniu, ako o ňom hovorí Rudolf Steiner vo svojej Filosofii slobody, tieto abstraktné pojmy umožňujú to, že sa stávame slobodnou bytosťou. Keď ľudia ešte nevedeli myslieť v abstrakcii, boli celým duševným rozpoložením determinovaní, závislí. Slobodne sa ľudia môžu vyvíjať až vtedy, keď už nie sú ničím vnútorne určovaní, keď už morálne impulzy môžu byť zachytené v čistom myslení. Čisté myšlienky však nie sú realitou, ale sú to obrazy. Obrazy nás nemôžu nútiť, my sami musíme určovať svoje konanie. Obrazy nemajú v sebe nič nútiaceho. Ľudstvo sa na jednej strane vyvinulo k abstraktným myšlienkam a na druhej strane k slobode.

Predtým ľudstvo neponímalo na zemi medzi narodením a smrťou abstraktné myšlienky, ani v starom Grécku to ešte nebolo možné, nieto v skorších dobách. Vtedy ľudstvo myslelo len v obrazoch a nebolo ani vybavené vnútorným vedomím slobody, ktoré vzišlo s čistou, čiže abstraktnou myšlienkou. Abstraktná myšlienka nás necháva chladnými. To však, čo nám dáva abstraktná myšlienka na morálnej schopnosti, to nás v najintenzívnejšom zmysle rozohrieva, pretože to predstavuje v najvyššom zmysle našu ľudskú dôstojnosť.

To, čo nám ako dnešným ľuďom v tomto pozemskom živote dáva slobodu a schopnosť abstrakcie, to je to, čo vniklo z nebeských svetov do zemského bránou smrti v smere opačnom od toho, ktorým sami ideme, keď touto bránou smrti prechádzame. Prechádzame bránou smrti do duchovných svetov. Naša sloboda a naša schopnosť abstrakcie je nebeský dar, ktorý vtiahol z nadzmyslových svetov na Zem. A keď toto nebeské - intelektualita a sloboda vniklo do zemského života, musel sa pre ľudstvo nutne zmeniť pohľad nahor k božskosti, oproti tomu, ako to bolo skôr. A toto nové nazeranie k božstvu bolo ľudstvu umožnené mystériom na Golgote. Tým, že Kristus prenikol do pozemského života, môže posvätiť to, čo prišlo z nadzmyslových svetov a čo by inak človeka zvádzalo k pýche a ku všetkému možnému. Žijeme v dobe, kedy musíme nahliadnuť: Kristovým impulzom musí byť preniknuté to, čo je pre nás v tomto období najsvätejšie: schopnosť zachytávať čisté pojmy a schopnosť slobody. Kresťanstvo nie je zavŕšené, kresťanstvo je veľké práve tým, že jednotlivé vývojové impulzy ľudstva musia byť postupne tymto Kristovým impulzom nasýtené. Človek sa musí naučiť s Kristom čisto myslieť, byť s Kristom slobodnou bytosťou, pretože inak nevníma správne v súvislosti s nadzmyslovým svetom čo pre neho prišlo z nadzmyslového sveta do sveta zmyslového.