Čisté myslenie

Človek si môže i vo svojom bežnom vedomí, nie nadzmyslovom uvedomiť realitu ducha: v čistom myslení - v myslení nezaťaženom zmyslovými predstavami. Myšlienky nie sú - keď máme na mysli ich podstatu - vyvodené zo zmyslových pojmov, naopak, až keď k vonkajšiemu zmyslovému vnemu pristúpi pojem (získaný rýdzo vnútornou aktivitou), môžu sa veci pre nás stávať vecami, a nie zmesou nesúvislých dojmov. Keď sa nám podarí zachytiť aktivitu, ktorou tvoríme pojmy a chápeme súvislosti medzi nimi, prežívame duchovnú prepojenosť a jednotu sveta.

Rudolf Steiner chápal vedu ako takú myšlienkovú činnosť, ktorá uvádza do reálnych súvislostí oddelené skutočnosti našej skúsenosti spôsobom odpovedajúcim danému predmetu bádania. U témy človeka, ale i v ríši rastlín a zvierat však Steiner považoval za odpovedajúcu zvlášť metódu, ktorá by sa oslobodila od viazanosti na zmyslovú skúsenosť. Tou mu bola intuícia ako forma čistého myslenia, ktorou si ja zjednáva správy z duchovného sveta, ako si prostredníctvom zmyslových vnemov zjednáva správy z fyzického sveta.

Vedecký vývoj duchovnej vedy má preto spočívať vo vývoji foriem čistého myslenia (imaginácia, inšpirácia, intuícia.)