Prežívanie myšlienok v dávnoveku

Vzťah k božskému duchovnu ľudí v starých dobách bol tak bezprostredný, tak reálny, konkrétny, že mali ľudia pocit, keď mysleli, keď tvorili myšlienky, že majú tieto myšlienky od bohov, ktorých vnímali, ktorí tu boli tak ako iní ľudia. A títo ľudia starej doby hovorili: Keď hovoríme s ľuďmi, tak hovoria len slová, ktoré zaznievajú vo vzduchu, keď hovoríme k bohom, tak hovoria k človeku myšlienky, ktoré sú vnímateľné len vo vnútri ľudí. Hláskami vyjadriteľné sú slová ľudí, myšlienkami vyjadriteľné slová sú oznámenia bohov.

A keď sa človek chopil svojich myšlienok, neveril, že tvorí tieto myšlienky vnútorne svojou dušou, ale veril, že počuje, čo mu našeptávajú božské duchovné bytosti. Keď počúval svojím uchom, tak si povedal: Počujem ľudí. Keď počul svojou dušou, kde sa počutie prejavovalo iba v myšlienkach, tak si povedal: Počujem božské duchovne bytosti.