Štvrté štádium

Potom zážitky postupujú ďalej až k tomu, že si bolesť vnútorne menia. Ide o veľmi zaujímavé štádium, kedy sa bolesť stane radostným až slastným pocitom, hoci zostane rovnaká. Zážitok teda pokračuje až k nástupu bolesti, keď objektívny stav síce zostáva rovnaký, ale vnemy v duchovnom zmysle ďalej pokračujú. Keby sme túto osobu mohli okamžite vyviesť z duchovného vytrženia, pociťovala by bolesti ako každý iný chorý človek, to isté sa v nej deje, keď sa opäť vracia z najvyššieho štádia zážitku. Ale tu už nemá pocit, že k nej prichádza duchovná bytosť, ale že sa sama povzniesla do duchovného sveta, pocity bolesti sa v tomto štádiu premieňajú až do pocitu slasti. A potom nastupuje zobjektivizovanie, symbolická objektivizácia bolesti.

Keď sa táto osobnosť opäť vráti zo svojho zážitku a spomína si na neho (a práve u tohto najvyššieho zážitku je väčšinou prítomná zreteľná spomienka), popisuje: Seraf alebo Cherub, ktorý stál vedľa nej, jej vbodol do útrob meč, čo jej spôsobilo strašnú bolesť, a keď meč vytiahol, vytiahol s ním von aj vnútornosti, a práve po tomto vytiahnutí vnútorností nastal slastný zážitok prameniaci z prítomnosti Boha.