Významnosť vecí, ktoré sa nestanú

Predpokladajme, že sme zvyknutí chodiť každý deň o ôsmej hodine do práce. Raz sa však o päť minút oneskoríme. Nestane sa nič iné, než, že prídeme o päť minút neskoro. Pri dôkladnej úvahe, ak vezmeme do úvahy všetky okolnosti, však možno zistíme, že keby sme vyšli v pravý čas, museli by sme byť práve v ten deň zrazený autom, to znamená, že keby sme vyšli v pravý čas, už by sme nežili. Alebo, čo je tiež možné a tiež už sa to stalo, že priateľ niekomu zabránil v tom, aby nastúpil cestu na Titanik. Môže si povedať, že keby vtedy išiel, bol by zahynul! Že to tak bolo karmicky podmienené, je iná vec. Uvážme však, ak sa budeme na život pozerať takto, koľko toho o živote vieme. Keď sa nič z toho, čo by sa bývalo mohlo stať, nestane, tak o tom ani nevieme. Tých nekonečných možností, ktoré tu vo svete existujú, človek nedbá. Môžeme povedať: To iste nie je významné! Pre vonkajšie pomery to významné nie je, významnejšie je, že sme nezahynuli.

Upozornime na to, čo by sme bývali mohli vedieť: Pravdepodobnosť, že by sme boli zahynuli, keby sme napríklad nezmeškali vlak postihnutý katastrofou, bola veľká. Mohli by sme vypočítať všetky možné prípady, ktoré sa v malom vyskytujú znova a znova. Iste, pre vonkajší priebeh vecí stačí, keď vieme to, čo môžeme pozorovať. Predpokladajme však, že presne vieme, že by sa niečo bývalo mohlo stať, keby sme ten vlak neboli zmeškali. Potom sa nám taký zážitok umiestni do duše a povieme si: Veď ma tu dobrý osud týmto pozoruhodným spôsobom uchránil! Uvedomte si všetky tieto veci, ktoré pristupujú k človeku v podobe možnosti. Keby človek mohol vedieť všetko, čo do života vstupuje, bez toho, že sa to skutočne stane, duševný život by bol nekonečne bohatší.

Je to podobné, ako keď sa pozriete na obilné polia a pozorujete klasy, to množstvo pšeničných zŕn, z ktorých tie, ktoré budú opäť zasiate, tvoria pomerne nepatrný počet, z nespočetných z nich sa však nestanú nové steblá s klasmi, ale sa budú uberať inou cestou. To, čo je v prípade nás samých možné, sa má k tomu, čo sa skutočne stane, ako sa má množstvo pšeničných zŕn, ktoré sa nestanú klasmi, k tým, ktoré sa klasmi stanú. To, čo je v živote možné, je nesmierne bohaté. A okamihy, kedy sa nám dejú obzvlášť dôležité veci vo svete možného, ​​sú práve tie priaznivé okamihy, kedy k nám zosnulí môžu pristúpiť bližšie. Dajme tomu, že niekto vyrazí o päť minút skôr a je vďaka tomu uchránený pred smrťou v okamihu, keď by ho postihlo nešťastie, alebo ho tiež postihne niečo radostného, ​​čo nám týmto spôsobom uniklo. V tejto chvíli môže do života ako v snovom obraze predstúpiť to, čo nám zosnulí sami oznamujú. Človek však žije hrubo. Stará sa len o to hrubé a unikajú mu jemnosti života, ktoré do tohto života zasahujú a dejú sa.