Druhé štádium

Po vstupe do druhého štádia tieto osobnosti už rozprávajú o obraznom vnímaní prítomných duchovných bytostí. Predovšetkým rozprávajú o vnímaní dotyku, o duchovnom kladení rúk, alebo dokonca o dotyku na čele a podobne, bez toho aby sprvu mali víziu, pripomínajúcu zrakový vnem. Tieto stavy sa však môžu stupňovať až k vízii, pripomínajúcej zrakový vnem. Takáto osobnosť pred sebou vidí napríklad Ježiša ako skutočnú osobu. To je spravidla už druhé štádium.

Zvláštnosťou je, že osobnosti, ktoré vstúpia z prvého štádia do druhého štádia, vôbec necítia, že - keď im niekto iný rozprával o druhom štádiu - sa tomu skôr vzpierali. Toto jasné spomienkové prepojenie oboch štádií tu chýba. Osobnosti žijú intenzívne práve v jednotlivých štádiách.