Pôsobenie národnosti cez krv a karmu

Pôsobenie národnej duše v individuálnej ľudskej duši je sprvu podvedomé a len sčasti vystupuje do vedomia. Človek cíti svoju príslušnosť k určitému národu a pôsobenie národnej duše na individualitu človeka sa deje hlavne okľukou cez materský princíp. Materský princíp je začlenený do národnej duševnosti. Tým, čo človeka ako fyzicky-éterickú prírodnú bytosť skôr vytrhuje zo skupinovosti, je pôsobenie otcovského impulzu. Tak ako sa dnes zatiaľ veci majú, pôsobí národnosť v človeku cez krv, to, čo krvi zodpovedá v éterickom tele. Máme tu čo robiť s viacmenej animálnymi impulzmi. Človek patrí k určitému národu cez svoju krv. Ktoré tajuplné sily a impulzy v krvi pôsobia, je ťažké podrobne rozobrať, pretože tieto impulzy sú mnohotvárne a rozmanité. Spočívajú však pod povrchom vedomia.

Oveľa vedomejšie žije človek vo všetkom, čo v ňom bez rozdielu národa žije ako ľudskosť. Preto tiež bude vášeň, afekt, s ktorým sa človek cíti byť príslušníkom nejakej národnosti, vystupovať s istou elementárnou silou. Človek nebude usilovať o to, aby uplatnil logické dôvody alebo súdy, ak ide o určenie alebo o pociťovanie vlastnej príslušnosti k svojej národnosti. Krv a srdce, ktoré je pod vplyvom krvi, ho necháva žiť v národnosti. Impulzy, ktoré tu pripadajú do úvahy, sú podvedomé a človek veľa získa už tým, ak si tento podvedomý charakter uvedomí. Práve s ohľadom na to je dôležité, ak človek, ktorý pristupuje k duchovnej vede, sám v sebe prejde vývojom, ak s ohľadom na tieto veci pociťuje inak ako ostatné ľudstvo. Kým ten, kto nie je duchovným vedcom, si dokáže dať len odpoveď: So svojou národnosťou som spojený krvou, krvou obhajujem to, čo žije v národe, krvou cítim povinnosť identifikovať sa so svojou národnosťou - musí si duchovný vedec dať inú odpoveď: S národnosťou som spojený karmou, lebo je súčasťou karmy. Akonáhle zavedieme pojmy karmy, celý tento vzťah zduchovníme. A zatiaľ čo človek, ktorý nie je duchovným vedcom, bude pre všetko, čo koná ako príslušník určitého národa, vzývať impulzívnosť a krv, bude sa ten, kto prešiel duchovne-vedeckým vývojom, cítiť spojený s určitým národom karmou.

To je jedno zduchovnenie tejto veci. Navonok môže prebiehať to isté, navonok môže človek, ak pociťuje toto zduchovnenie, prejavovať to isté, vnútorne však tá vec bude zduchovnenie a on bude pociťovať inak ako ten, kto svoju príslušnosť k národu pociťuje len animálne. Tu vidíme bod, kedy príslušnosť k duchovnej vede robí z duše niečo iné, prináša do duše iné naladenie. Zároveň však vidíme, ako ďaleko všeobecné vedomie doby zaostáva za tým, čo by dnes ľudia majúci vôľu mohli vedieť. Všeobecné vedomie doby ani nemôže inak ako chápať príslušnosť človeka k národnosti podľa krvi, podľa toho, čo je v riadené v spojitosti s krvou a z tohto nahliadnutia na krv. Ak bude celá táto záležitosť chápaná ako záležitosť karmy, presadí sa oveľa jemnejšie poňatie tejto príslušnosti. Tomu, kto sa vedome pripojí k určitej národnosti, sa potom vynoria určité jemné pojmy a tým sa uskutoční karmický obrat.