Stretnutia nie sú náhodné

Dajme tomu, že niekto v niektorom roku svojho života poznal iného človeka. Tu sa zvykne hovoriť o náhode. A ono to aj tak vyzerá, akoby práve ten druhý bol k nám privedený rôznymi cestami náhody, a akoby sme v tú chvíľu uzavreli s ním priateľstvo. Ale tak tomu nie je. Ak nazeráme prostriedkami duchovnej vedy do celej súvislosti ľudského života, do všetkého toho, čo sa stáva neviditeľným následkom spaľovacieho procesu, tu vidíme, že sme po známosti, ktorú sme napríklad uzavreli v 35. roku života, plánovito túžili a o ňu usilovali po celý život. Ak sledujeme človeka od jeho 35. roku života až do jeho detstva, a odkryjeme ju, ak urobíme zjavnými cesty, ktorými išiel, aby konečne došiel tam, kde sa s ním stretne ten druhý, je to plánovité usilovanie v podvedomí.

A mnohokrát je to, ak pozorujeme týmto spôsobom osud človeka, úplne podivuhodné, aké človek robí okľuky, aby dospel na určité miesto v určitom roku a aby sa tu s niekým stretol. A prečo hľadáme určitý zážitok? Pretože je nám toto hľadanie vliate z predchádzajúcich pozemských životov. Ale tieto predchádzajúce životy sa neobjavujú vo svojich účinkoch vo vedomí, v ktorom nás spaľovací proces ustavične ukolísava do spánku. Usilujeme nevedome, ale predsa len usilujeme o zážitky svojho pozemského bytia.