Základná nálada voči karme

Ak si niekto povie, že radosť a slasť v sebe majú niečo ochromujúce a zhubné, preto pred nimi utekám – čo je ideál falošnej askézy a sebatrýznenia – ten by utekal pred milosťou, ktorú mu darujú bohovia. A sebatrýznenie askétov, mníchov a mníšok je v podstate trvalým vzpieraním sa bohom. Bolesti by sme mali vnímať ako niečo, čo sa nám dostáva na základe našej karmy, a radosť vnímať ako milosť, že sa k nám môže skláňať božstvo. Radosť a slasť buď nám znamením, ako blízko k sebe nás Boh pritiahol, bolesť a utrpenie nech nám znamením, ako sme vzdialení od toho, čo ako rozumní ľudia musíme dosiahnuť. To dáva základnú náladu voči karme, bez tejto základnej nálady sa v živote skutočne nemôžeme dostať ďalej.

Na tom dobrom a krásnom, ktorého sa nám od sveta dostáva, musíme cítiť, že za týmto svetom stoja mocnosti, o ktorých sa v Biblii hovorí: A videli, že svet bol krásny a dobrý. Ak však dokážeme pociťovať bolesť a utrpenie, musíme uznať to, čo človek počas inkarnácií urobil zo sveta, ktorý bol spočiatku dobrý, a čo musí naprávať tým, že sa vychová na energické znášanie týchto bolestí.