Prvé štádium

Ak budeme sledovať cestu vývoja osobností ako svätá Terézia z Avily, zistíme, že u nich dochádza k určitému druhu vstupu do duchovného sveta. To, čo vstupuje dovnútra duševného obzoru, nazývajú tieto osobnosti v prvom štádiu vstupom do prvého príbytku Boha. Tento vnem v prvom štádiu pôsobí ako prítomnosť.

Spomínané osobnosti myslia, že, že nemajú presnú víziu toho, čo prežívajú ako prítomnosť určitej duchovnej bytosti, zato však - najmä keď sa prežitok chýli ku koncu - zreteľne vnímajú, že dotyčná bytosť tu bola spolu s nimi. O spolubytí sa zmieňujú všeobecne a je tým prvým, a ak sú príslušné osobnosti v tomto štádiu vývoja, tak sa dokonca vzpierajú, keď im niekto iný hovorí o víziách a ich podobách, pretože tvrdia, že ich zážitok je oveľa vrúcnejší, intímnejší a pravdivejší. Sú v tomto svojom zážitku natoľko ponorení, že majú pocit, že nadprirodzené videnie nesmie dospieť až ku konkrétnej podobe, ale musí jednoducho byť iba všeobecným zážitkom prítomnosti.