Dedičnosť vlôh a schopností

Dediť sa môžu len tie vlastnosti človeka, ktoré patria k jeho fyzickému a éterickému telu. V trochu menšej miere sa môže dediť to, čo je viazané na astrálne telo. Jedná sa o určitú citovú dispozíciu. Či máme bystrý zrak, dobre vyvinutý sluch atď., môže záležať na tom, či také vlastnosti získali naši predkovia a my sme ich od nich zdedili. Naproti tomu nemôže nikto na svojich potomkov preniesť to, čo súvisí s vlastnou duchovnou podstatou človeka, teda napríklad bystrosť a presnosť predstavovania, spoľahlivosť pamäti, morálny zmysel, získané poznávacie a umelecké schopnosti atď. To sú vlastnosti, ktoré zotrvávajú v medziach jeho individuality a v jeho ďalších inkarnáciách sa objavujú ako schopnosti, vlohy, charakter atď.

Avšak prostredie, do ktorého vteľujúci sa človek vstupuje, nie je náhodné, ale má nutnú spojitosť s jeho karmou. Predpokladajme napríklad, že nejaký človek získal vo svojom minulom živote vlohu k morálne silnému charakteru. Súčasťou jeho karmy by teraz bolo, aby sa táto vloha pri opätovnom vtelení prejavila. To by však nebolo možné, keby sa neinkarnoval v tele, ktoré je na to prispôsobené. Toto telesné uspôsobenie však musí zdediť po predkoch. Vteľujúca sa individualita teda na základe príťažlivej sily, ktorú v sebe má, tiahne k rodičom, ktorí jej môžu poskytnúť vhodné telo. To je dané tým, že táto individualita sa už pred svojím vtelením spája so silami astrálneho sveta, ktoré spejú k určitým fyzickým pomerom. Tak sa človek zrodí do rodiny, kde môže zdediť náležité telesné pomery, zodpovedajúce jeho karmickým vlohám. V príklade s morálnou odvahou to potom vyzerá tak, ako by ona sama bola zdedená od rodičov. V skutočnosti si človek svojou individuálnou bytosťou vyhľadal rodinu, ktorá mu umožňuje rozvinutie morálnej odvahy. Do úvahy pri tom môže pripadať aj to, že individuality detí a rodičov boli spojené už v predchádzajúcom živote a že sa práve preto opäť ich životy spojili. Karmické zákony sú natoľko spletité, že si nikdy nemožno utvoriť úsudok podľa vonkajšieho zdania. Do istej miery to môže urobiť len ten, pred ktorého duchovnými zmyslami sú vyššie svety čiastočne otvorené. Kto okrem fyzického tela dokáže pozorovať tiež ešte astrálne telo a ducha (mentálne telo), tomu bude jasné, čo na človeka preniesli jeho predkovia a čo je jeho vlastným, v skorších životoch získaným majetkom. Pre bežný pohľad sa tieto veci miešajú a ľahko sa môže zdať, že niečo, čo je podmienené karmicky, je len zdedené.

Je veľmi múdrym príslovím, že rodičia dostávajú svoje deti ako dar. V duchovnom ohľade tomu tak je. Deti určitých duchovných vlastností však dostávajú darom preto, že práve oni majú možnosť tieto duchovné vlastnosti svojich detí rozvinúť.