Bdelé snívanie

Počiatkom moderného zasvätenia je to, že snívame aj cez deň. Tu by ale ľahko mohlo dôjsť k nedorozumeniam. Toho, kto začne vo dne snívať úplne živelne, toho si s jeho snami nemožno príliš ceniť. Len ten, kto je aj napriek svojmu dennému snívaniu tak bdelý, že môže snívať ďalej, a to preto, že v sebe aktivoval myslenie a cítenie oveľa viac ako ostatní ľudia, len ten sa začína stávať zasvätencom. Potom človek dospeje k tomu, že začne snívať auru a začne duchovne vidieť vnútorný duchovný zmysel konaní odohrávajúcich sa medzi ľuďmi. Začne mať za plne bdelého života zmysluplné sny, sny zodpovedajúce skutočnosti. Snívanie ráno pri prebudení nekončí, trvá až do zaspatia a potom sa v spánku premieňa. Je však zmysluplné. To, čo na človeku vidíme, je na ňom duchovné. To, čo vidíme na konaní, je naozaj duchovne tu. Sme v naozajstnej činnosti, ako inak v reminiscenciách alebo v obyčajnom sne. Avšak snívame duchovnú realitu.

Denné snívanie sa stáva vyšším vnímaním skutočnosti. V plne bdelom vedomí vidíme niečo navyše k obvyklej skutočnosti, niečo, čo je vyššou skutočnosťou. Obvyklý sen nám niečo zo skutočnosti vezme. Dáva nám len fantastické zdrapy. To, čo popísaným spôsobom snívame vo dne, čím sa všetko prestupuje, kedy sa z konania stávajú zmysluplné vnemy, takže v týchto konaniach spočíva duchovný obsah, to všetko nám k obvyklej skutočnosti niečo pridáva, robí to túto skutočnosť bohatšiu.