Význam života vo fyzickom svete

Pozrime sa na veľké nešťastie, ktoré spôsobí hlbokú bolesť. Veľakrát sa na neho pozeráme nesprávne, pretože vidíme vždy iba následok. Vidíme potom, že nastala nejaká udalosť, ktorá nás učinila nešťastnými. Vidíme teda len následok, mali by sme však hľadať príčinu. Možno by sme potom zistili toto: V minulom živote som mal možnosť osvojiť si určitú schopnosť. Neurobil som to však, premeškal som to. Prejdeme teda bránou smrti, bez toho aby sme si túto schopnosť osvojili. V budúcom živote nás potom karmické sily dovedú k uvedenému nešťastiu. Keby sme si v minulom živote zmienenú schopnosť osvojili, táto sila by nás k uvedenému nešťastiu nepriviedla. Tým, že sa nám toto nešťastie stalo, získame túto schopnosť.

Predpokladajme, že nás toto nešťastie postihne v dvadsiatich rokoch, a v tridsiatich rokoch sa obzrieme a opýtame sa: Čo nás vlastne priviedlo k tomu, že dnes máme určité schopnosti? Tak poznáme účel tohto nešťastia. Bude pre nás nesmierne prínosné, keď nebudeme veci považovať za následok, ale za príčinu toho, k čomu nás privedú.

Rudolf Steiner hovoril o poslaní života vo fyzickom svete na príklade dvoch ľudí, z ktorých jeden nie je schopný dosiahnuť jasnozrivosti a je odkázaný na štúdium antroposofických poznatkov, zatiaľ čo druhý je vďaka priaznivej karme obdarený schopnosťou jasnovidectva a štúdium považuje preto za zbytočné. Po smrti je však na tom lepšie ten, ktorý len študoval a mohol si urobiť logický pojem o duchovnom svete. To však neznamená, že by sa človek nemal snažiť o rozvinutie svojich duchovných zmyslov. Na druhej strane by sa ale človek nemal uspokojiť s jednoduchým jasnozrením. Ľudia sú povolaní k tomu, aby to, čo môžu prežiť na Zemi, aj skutočne prijali. To, čo chýba v duchovnom svete, musí byť získané vo fyzickom svete a do duchovného sveta byť prinesené.