Človek

Fyzický svet je plodom morálneho sveta

To, čo kedysi anjelské zástupy niesli v sebe ako morálne záväzky, sa potom stalo všadeprítomnými myšlienkami, ktoré my zasa zažívame ako všadeprítomné svetlo. Skutočné fyzické svetlo, ktoré nás obklopuje, akoby fosilný pozostatok pradávneho morálneho svetla, v ktorom žily anjelské bytosti. Čo bolo vnútorné, sa stalo vonkajším.

Morálny svet, ktorý teraz živíme vo svojich dušiach, sa tiež jedného dňa, v ďalšej evolučnej fáze vesmíru, stane svetlom alebo temnotou. Dnes okolo seba vidíme svet svetla, pred miliónmi rokov to bol morálny svet. Nesieme si v sebe morálny svet, ktorý sa za milióny rokov stane svetom svetla. Prináša to obrovský pocit zodpovednosti za svet, ktorý príde, pretože naše morálne impulzy sa neskôr stanú žiariacimi svetmi. Fyzické a morálne nexistuje vedľa seba. Sú svojou vlastnou podstatou jednotné. Morálny poriadok sveta sa vyjavuje z prírodného poriadku sveta. Morálne nemožno oddeliť od fyzického. Fyzický svet je plodom morálneho sveta. Čisté srdcia budú ožarovať budúce svety. A keď v sebe necháme bujnieť temnotu, bude v ďalekej budúcnosti dôsledkom svet temný. Sme spolustvoriteľmi sveta nielen tým, čo tvoríme rukami, ale, a to vo väčšej miere, prostredníctvom duchovných impulzov, ktoré v sebe pestujeme.