Sympatia a antipatia

sú predovšetkým výrazy reálnych duchovných skutočností. A tieto reálne duchovné skutočnosti sú skutky Ahrimana a Lucifera. V každej sympatii sa v určitom zmysle skrýva luciferstvo, a v každej antipatii sa v určitom zmysle skrýva ahrimanstvo. Ak sa nechávame svetom niesť sympatiou a antipatiou, nechávame sa niesť Ahrimanom a Luciferom. Len by sme nemali upadnúť do omylu tým, že budeme chcieť Luciferovi a Ahrimanovi uniknúť. Že budeme hovoriť: Chceme sa stať dobrými ľuďmi a nechceme mať teda nič s Luciferom a Ahrimanom! To by sme však museli aj my preč zo sveta! Lebo podobne ako existuje kladná a záporná elektrina a nielen rovnováha medzi nimi, tak všade, kam vstúpime, je Lucifer a Ahriman. Ide len o to, ako sa k nim postavíme. Obe sily tu musia byť. Ide len o to, aby sme ich vo svojom živote vždy uvádzali do rovnováhy.

Keby napríklad neexistoval Lucifer, neexistovalo by umenie. Ide len o to, aby sme umenie nevytvárali tak, aby z neho hovorilo čisté luciferstvo. Jedná sa teda o to, aby sme si uvedomili, že keď kráčame svetom so sympatiou a antipatiou, pôsobí v nás Lucifer a Ahriman, to znamená, že musíme mať možnosť nechať ich v sebe pôsobiť. Ale keďže sme si vedomí toho, že v nás vo svete pôsobia, musíme si osvojiť schopnosť napriek tomu pristupovať k veciam objektívne. To dokážeme len tak, že sa nebudeme pozerať len na to, ako posudzujeme to iné vo svete, ako posudzujeme to, čo sa vo svete deje mimo nás, ale budeme prihliadať aj k tomu, ako vo svete posudzujeme sami seba. Posudzovať seba samého vo svete sme schopní, ak pri posudzovaní použijeme jednotný spôsob uvažovania.