Kristus


Kristus je makrokozmickou bytosťou

Kristus je odlišný od iných bytostí, ktoré sa podieľajú na pozemskom vývoji. Je to úplne iná bytosť. Je bytosťou, ktorá zostala pozadu počas starého slnečného vývoja. Kvôli určitej nadľudskej múdrosti zostala pozadu počas starého slnečného vývoja. Na túto bytosť sa nesmieme pozerať ako na iné bytosti, ako na bytosti mikrokozmické, lebo ako na mikrokozmické bytosti musíme pozerať na tie, ktoré boli spojené so zemským vývojom od jeho začiatku. Kristus nebol priamo spojený s vývojom zeme, ale s vývojom Slnka. Je to makrokozmická bytosť od začiatku pozemského vývoja, bytosť, ktorá bola vystavená úplne odlišným vývojovým podmienkam ako mikrokozmické bytosti. A jeho vývojové podmienky boli špeciálne - tak, že táto makrokozmická bytosť Krista vytvorila makrokozmické ja mimo Zem. Kvôli tomuto Kristovmu vývoju bolo normálne mimo Zeme dosiahnuť makrokozmické ja a potom zostúpiť na Zem. Pre vývoj Kristovej bytosti bolo teda normálne - keď z makrokozmu zostúpila na našu Zem - vniesť veľký impulz makrokozmického ja, aby mikrokozmické ja, ľudské ja, tento impulz prijalo a mohlo postúpiť ďalej vo vývoji. Pre Krista bolo normálne mať - nie mikrokozmický impulz ja, ale - makrokozmický impulz ja tak ďaleko, ako ďaleko mal človek mikrokozmický impulz ja na Zemi.

Je teda bytosť Kristova bytosťou v určitom vzťahu podobná človeku. Lenže človek je mikrokozmický a svoje štyri princípy vyjadril mikrokozmicky, teda aj svoje ja má mikrokozmické ako pozemské ja - Kristus ale ako svetové ja. Skrze celkový vývoj tohto ja, ktoré zniesol na Zem sa však jeho vývoj stal veľký a významný. Nemá ale piaty a šiesty makrokozmický princíp, pretože tieto princípy vyvinie, aby ich mohol dať človeku, na Jupiteri a Venuši. Kristus je teda bytosťou so štvorčlánkovou prirodzenosťou - až po jeho makrokozmické ja - bytosťou, akou je človek sám mikrokozmický. A ako človek má počas zemskej doby poslanie rozvinúť svoje ja, aby mohol prijímať, tak musel Kristus rozvinúť svoje ja, aby mohol dávať. Keď Kristus zostúpil na Zem, bol na takej úrovni, že všetko v jeho bytosti bolo použité, aby čo možno v dokonalej podobe prejavil svoj štvrtý princíp. Teraz každý princíp makrokozmu a mikrokozmu je úzko spriaznený. Štvrtý makrokozmický princíp Krista zodpovedá štvrtému mikrokozmickému princípu v človeku a piaty princíp Krista bude zodpovedať duchovnému Ja v človeku.

Kristus nastúpil svoju dráhu na Zemi tak, že človeku zniesol z makrokozmu to, čo mal človek mikrokozmický rozvinúť, lenže Kristus to priniesol ako princíp makrokozmický. Vstúpil do zemského vývoja tak, že počas neho nemal piaty, šiesty, siedmy princíp, práve tak ako ho človek svojím spôsobom tiež nemá. Kristus je bytosťou, ktorá sa makrokozmicky vyvinula až po štvrtý princíp a ktorá počas prenikania Zemou bude vidieť vývoj svojho štvrtého princípu v tom, že odovzdá všetko, aby človek mohol rozvinúť svoje ja.